Popolcová streda – symbol pokánia

Fašiangy sú dozvukmi starších slávností, ktoré vznikli z troch podstatne odlišných zložiek. Slovenský pôvod majú obchôdzky dospelej mládeže v maskách, druhá zložka odzrkadľuje karnevalové slávnosti a starorímske bakchanálie a tretia, ktorá sa dostala do fašiangového obdobia neskôr, boli slávnosti na počesť zosnulých a s nimi spojené sypanie popola na hlavu na Popolcovú stredu – Prach si a na prach sa obrátiš.
Prečo štyridsaťdňový pôst? Lebo presne toľko času strávil Ježiš Kristus na púšti. Podstatou pôstu je obmedzenie alebo úplné zrieknutie sa zmyslových pôžitkov, hlavne stravy a zábavy. Popolcová streda vlastne predstavuje prechod z fyzického sveta fašiangových radovánok do duchovného sveta pokánia. V tento deň sa veriaci zdržiavajú mäsitých pokrmov, podobne ako potom vo Veľký piatok.
Kedysi na Popolcovú stredu už v skorých ranných hodinách musel byť všetok riad poumývaný a vydrhnutý od mastnoty fašiangových jedál. Šunku, slaninu a klobásky zašili gazdinky do vreca a vyniesli na povalu. Niekde, aby pokušenie nebolo také veľké, vrece s údeninami aj zamurovali.
Pôstna strava bola počas pôstneho obdobia striedma. Varilo sa na „semancovom“ konopnom oleji alebo na masle. Jedálny lístok pozostával z polievok, prívarkov, kaší, slížov a iných pôstnych lahôdok.
Pôst je známy u mnohých národov a vo väčšine náboženstiev. Jeho korene siahajú do dávnej minulosti a musíme uznať, že mal (a dúfame, že stále má) racionálny charakter. Sebazaprenie, duševné prípravy, modlitby, spoveď a sväté prijímanie spojené so striedmou pôstnou stravou stupňovali duševnú činnosť človeka, a to malo na ľudský organizmus blahodarný vplyv.
A nakoniec – na škaredú stredu obyčajne „vinšovali“ mládenci dievkam, lebo vraj majú sviatok...