y si financovali obyvatelia jednotlivých činžiakov sami. Druhou možnosťou bolo prebudovanie uhoľnej kotolne na spaľovanie biomasy a pokračovanie v centrálnom zásobovaní teplom. K tejto alternatíve sa silne prikláňali aj predstavitelia mesta. Na stretnutí s občanmi, ktoré sa uskutočnilo začiatkom februára, primátor spolu s riaditeľom technických služieb a s ďalšími pozvanými hosťami vehementne presadzoval vykurovanie drevoštiepkou.
Koľko stojí gigajoule?
Jednofarebné osadenstvo predsedníckeho stola sa všemožne usilovalo občanov presvedčiť, že ich riešenie je to najlepšie. Každý odlišný názor, ktorý zaznel z obecenstva, sa snažili zosmiešniť alebo aspoň spochybniť napríklad slovami: „To, čo tu hovoríte o nákladoch na lokálne plynové kotolne, je nereálne, to by bolo perpetuum mobile. Určite ste do ceny gigajoulu nezapočítali údržbu, opravy, odpisy, obsluhu a mnoho ďalších položiek.“ Keď dostali odpoveď, že všetky náklady sú započítané a cena za gigajoule stále vychádza pri lokálnych kotolniach takmer o 200 korún menšia ako pri jednej centrálnej kotolni, obhajcovia drevoštiepky pokračovali: „Tí, ktorí už v meste lokálne kotolne majú, sa sťažujú na zimu a na nedostatok teplej vody. Okrem toho cena plynu bude v najbližších rokoch prudko stúpať. My vám môžeme garantovať cenu nášho gigajoulu za cca 550 korún.“ Predsedajúci jednoducho nechcel počuť iné názory. Akoby sa mu nehodili do plánu. Dotieravci však paľbu otázok neprerušili, a tak sa dozvedeli napríklad i to, že v garantovanej cene nie sú zahrnuté nové predizolované rozvody. Neznamená to nič iné, iba to, že aj nová kotolňa by tak ako doteraz stará vykurovala okrem bytov aj ulice a chodníky. Po stretnutí s občanmi nasledovala anketa, kde sa mali ľudia písomne vyjadriť, k akému riešeniu sa prikláňajú. Keďže tesne pred termínom uzavretia ankety bolo jasné, že svoj hlas odovzdalo príliš málo opýtaných, primátor sa rozhodol pre neslýchanú vec: občanom poposielal upomienky, aby nezabudli ísť hlasovať. Zdá sa, že hlavne jemu osobne naozaj enormne záležalo na tom, aby sa tá centrálna kotolňa na biomasu presadila. Keď si ešte spomeniem, že na mítingu sa chválil, že už má na papieri predbežný sľub o dodávke drevoštiepky od Štátnych lesov a dokonca s garantovanou cenou na 10 rokov (!) dopredu, netreba viac dodávať. V súčasnej dobe, keď sa človek neodváži predpovedať vývoj cien ani 10 týždňov dopredu, on zaručuje desaťročnú stálu cenu. Nečudo, že ho prítomní občania priamo na stretnutí obvinili z lobingu.
Väčšina je za centrálnu kotolňu
V spomínanej písomnej ankete sa vďaka masírovaniu mozgov vedením mesta a trochu i mestskými novinami približne tri štvrtiny respondentov vyjadrilo za centrálnu kotolňu. Pretože však účasť na hlasovaní bola pod 50 percent, prebehlo i ďalšie menšie referendum, kde anketári chodili priamo do bytov a predkladali ľuďom hlasovacie hárky s dvoma možnosťami. Aj v tomto prípade prevládla alternatíva so spaľovaním biomasy v centrálnej kotolni. Vyslovilo sa za ňu okolo 70 percent opýtaných. Poslanci sa preto na zasadnutí mestského zastupiteľstva konanom v posledný februárový utorok uzniesli, že ďalšie vykurovanie sídliska Šípok bude zabezpečovať centrálna kotolňa so spaľovaním biomasy. Podľa slov primátora, ktoré odzneli na stretnutí s občanmi, bude mestský úrad brániť činžiakom v individuálnom odpájaní sa od centrálneho zdroja a v zakladaní si vlastných kotolní. Žiaľ, úrad má na to jednu silnú páku - stavebné povolenia. Proti takémuto postupu sa vyskytli už aj reakcie, že bránenie v odpájaní je protiústavné, pretože sa tým občanom upiera právo slobodnej voľby dodávateľa energie. Svoje by k tomu zrejme mohol povedať aj protimonopolný úrad. Poslanci teda rozhodli, technické služby mesta majú zabezpečiť príslušnú projektovú a technickú dokumentáciu na prestavbu kotolne. Ako sa bude dariť činžiakovým vchodom, ktoré sa predsa len rozhodnú vybudovať si svoju lokálnu kotolňu, ukáže najbližšia budúcnosť.
Fakty o lokálnych kotolniach
Rada by som vám ešte priniesla konkrétne fakty čerpané z rozhovoru s obyvateľom činžiaku, kde už niekoľko rokov bez väčších problémov funguje vlastná plynová kotolňa. Tri vchody v poslednom činžiaku na Horskej ulici v Partizánskom zásobuje teplom a horúcou vodou 5 vlastných kotlov: tri slúžia na vykurovanie a dva na ohrev vody. Okrem občasného odstraňovania vodného kameňa netreba pri kotloch žiadnu veľkú údržbu ani obsluhu, všetko riadi automatika. Aj pri plánovanom či neplánovanom odstavení jedného kotla slúžiaceho na ohrev vody je teplá voda stále k dispozícii, mierne sa zníži iba jej teplota. Celá táto sranda stála jednu rodinu približne 30.000 korún, ktoré však môžu splácať bytovému družstvu po dobu piatich rokov. Mesačné splátky vychádzajú na 500 korún. Veľkou výhodou však je, že poplatky za teplú vodu sa okamžite po spustení vlastnej kotolne znížili štvorčlennej rodine priemerne o 600 až 700 (!) korún mesačne. Náklady na kúrenie zostali približne na rovnakej úrovni ako pri centrálnom vykurovaní. Nájomné sa teda „odvážlivcom s lokálnou kotolňou“ kvôli splácaniu 30-tisícovej pôžičky nezvýšilo, ale naopak - ešte znížilo. Cena jedného gigajoulu tak vychádza približne na 370 korún. Tu by bolo vhodné zamyslieť sa aj nad opodstatnenosťou kuvičích hlasov, ktoré odrádzajú ľudí od stavby vlastných kotolní a zdôvodňujú to práve tým, že centrálne vykurovanie je výhodnejšie a lacnejšie ako decentralizované. Ako vidíme, nie je. Ak jedna rodina dokáže ušetriť až 700 korún mesačne, čo je vyše 8 000 korún ročne, jasne to poukazuje na veľkú neefektívnosť pri odoberaní teplej vody z centrálneho zdroja. Mzdové náklady obsluhujúceho personálu veľkej kotolne, zisk pre vlastníka zariadenia, tepelné straty pri doprave vody k spotrebiteľovi a ďalšie náklady pripravujú nájomníkov o tisíce korún ročne. Decentralizácie sa báť netreba. A hlasy od predstaviteľov teplárenských spoločností o nevýhodnosti takéhoto postupu treba chápať iba ako prihrievanie si - nielen pitnej vody, ale aj vlastnej polievočky.
Autor: Dana JANČICHOVÁ
