Predstavenstvo jedinej funkčnej regionálnej stavovskej štruktúry pozvalo okrem veľkých a individuálnych podnikateľov na pôde i starostov obcí v okrese, štátnych úradníkov a ďalších záujemcov o regionálne hospodárske dianie. Napriek slovnému dôrazu na domáce, vnútroregionálne zdroje, vedomosti a prácu hovorilo sa výlučne o „európskych“ finančných zdrojoch a stratégii určovanej rozhodnutiami a dokumentami Európskej komisie.
Ich širokú a neodborníkovi ťažko obsiahnuteľnú škálu predstavili Ján Beňadik, riaditeľ odboru štrukturálnej politiky ministerstva pôdohospodárstva, Viera Juricová z odboru regionálneho rozvoja Úradu Nitrianskeho samosprávneho kraja (ÚNSK) a Jela Tvrdoňová z Vidieckeho parlamentu Slovenska.
Úvodná bilancia (ne)úspešnosti regeneračných a rozvojových projektov, ktorými obce žiadali finančnú podporu z európskych fondov naznačila, že okrem dôslednej formálnej prípravy žiadostí treba podstatne zreálniť očakávania, lebo peňazí je aj v európskom mešci omnoho menej, než by sme si želali. Zo stoviek projektov predložených v uplynulých dvoch rokoch prostredníctvom ÚNSK bolo úspešných iba pár desiatok. Celý proces nesie stopy začiatočníctva i drobných špekulácií.
Regionálna samospráva v očakávaní širších právomocí v uplatňovaní rozhodnutí EK pripravuje vytvorenie tzv. implementačnej agentúry, ktorá bude sprostredkovateľom medzi ministerstvami riadiacimi využívanie finančnej podpory EÚ a jej konečnými užívateľmi – obcami a podnikateľmi. Bude „obhospodarovať“ Nitriansky, Trnavský a Trenčiansky kraj, ale zatiaľ je podľa V. Juricovej „iba v plienkach“.
Ministerstvo pôdohospodárstva má podstatne bohatšie skúsenosti s projektmi podporujúcimi poľnohospodársky sektor i vidiecke komunity peniazmi od EÚ. Podľa J. Beňadika sa osvedčili kritériá i mechanizmus posudzovania projektov v predvstupovom období a po roku 2004, ale ich posudzovanie je zdĺhavé. Je ním poverená Platobná agentúra Slovenska, ktorej 600 pracovníkov to však nestíha.
V plánovacom období 2007 - 2013 bude EÚ v sektore pôdohospodárstva podporovať posilňovanie konkurencie schopnosti výrobcov, skvalitňovanie života na vidieku, tvorbu pracovných miest a rozvoj obcí a formovanie a uplatňovanie princípu LEADER pri úsilí dosiahnuť vytýčené ciele.
LEADER-u ako metóde zapájania ľudí do procesu regionálneho rozvoja „zdola nahor“ bola venovaná samostatná časť seminára. Napriek tomu, že pre väčšinu prítomných to nebola žiadna novinka, dozvedeli sa, že tento prístup k spoločenským výzvam možno chápať rôzne. V škále od pragmatických úradníckych odporúčaní z Bruselu, resp. z Bratislavy, napríklad v definícii, kto je to člen farmárskej rodiny, až po trpezlivé až romantické oslovovanie lazníkov. Ide totiž o to, aby na komunálnej úrovni vznikali partnerstvá v podobe tzv. miestnych akčných skupín, v ktorých bude zastúpený verejný i súkromný sektor, dobrovoľnícke spolky, prosto ľudia, ktorých sa pripravované rozhodnutie týka.
Ako je asi tento cieľ vzdialený, naznačilo diskusné vystúpenie uzatvárajúce štvorhodinovú osvetu. „Dajte nám zhora nejaký nápad, a my ho budeme plniť,“ navrhoval muž z pléna.
Autor: vš