ažkosťami, jednoducho papierovačkami. Odvtedy sa stretávajú už v hojnejšom počte a v iných priestoroch. Z obývačky predsedu Milana Remeňa sa premiestnili do miestnôstky na mestskom úrade a odtiaľ to dotiahli až k vlastnej klubovni v budove bývalej ZŠ na Námestí SNP.
„Od novembra sme dostali tieto priestory. Túto miestnosť by sme chceli využívať v budúcnosti aj ako sociálno-komunikačné centrum,“ hrdí sa Milan Remeň. Je cítiť, že tu vládne čulý ruch. Stretávajú sa tu ľudia s podobnými problémami dvakrát týždenne. Pletené papuče, vyšívané obrusy, vankúše a hlinené figúrky zapĺňajú celú klubovňu. „Chceme ponúknuť členom zmysluplné trávenie voľného času. Kto má záujem, môže sa napríklad učiť základy práce s počítačom, obchodná akadémia nám umožňuje chodiť na internet. Členovia sa tu môžu naučiť rôzne techniky ručných prác, zahrať si spoločenské hry, porozprávať sa s psychológom, a keď sa zoženú peniaze, tak prvosienkari vyrazia aj na výlet alebo relaxačný pobyt.
Za rok získalo združenie 22 členov. „Na prvý rok je to dosť. Niektoré združenia majú aj tridsať členov, ale fungujú aj päť rokov,“ bilancuje Milan Remeň. Vzhľadom k tomu, že toto združenie, ktoré zoskupuje duševne chorých ľudí a ich príbuzných, je jediné svojho druhu na širokom okolí, oslovili by radi aj ľudí z blízkych miest. Vlastne, ich pôsobnosť je zameraná na Partizánske, Topoľčany a Bánovce nad Bebravou.
Rok fungovania oslávi Prvosienka 30. marca malou slávnosťou a tento rok v bližšie neurčenom termíne sa uskutoční v Partizánskom workshop, na ktorom sa bude premietať film a diskutovať s psychiatrami o schizofrénii a depresii. Súčasťou bude aj pokrstenie brožúry Ligy za duševné zdravie, pod ktorú patrí aj Prvosienka z Partizánskeho.
Úplnou novinkou v klubovni je práca s hlinou. „Našiel som kamaráta, ktorý má pre to pochopenie. Doniesol nám aj formy,“ vysvetľuje predseda pri pohľade na hlinené figúrky. Najčastejšie je zastúpená postavička trpaslíka Galaxika. Je dokonca v takom množstve, že pomaly sa už aj považuje za neoficiálneho maskota združenia. Na tejto postavičke sa učia prvosienkari retušovať. Teší sa z toho aj Ľuboš, ktorý je ešte len trojtýždňovým členom. „Najviac ma baví práca s hlinou. Som tu a je to zaujímavé. Urobil som už dva výrobky,“ chváli sa novopečený člen.
Zámery sú také, že by sa tu dala vybudovať aj chránená dielňa. „Musia sa však nájsť schopní ľudia, ktorí budú vedieť odviesť aj nejakú prácu, nielen sa „plácať“ v hline,“ vysvetľuje majster keramikár.
