Vyrastal som na Špitálskej ulici, z ktorej som mal veľmi blízko k Chocine, kde sme sa v zime s kamarátmi korčuľovali. Naším výstrojom boli korčule zvané kvintovky, ktoré sa pripevňovali na obsec (opätok). Pri ich upevňovaní sme museli dávať pozor, aby sa nám opätok nezlomil. Veľkou udalosťou bolo, keď naša kamarátka Soňa Hroncová, dcéra advokáta, priniesla na klzisko prvé pevné dámske korčule. Klzisko sa tiahlo od Palandy až po rieku Nitru a verte, bola to pasia.
V tejto súvislosti mi nedá nespomenúť niektoré miesta, ktoré mi utkveli v pamäti. Pri Chocine stáli vŕby, klát a vysoký múr, či vodné čerpadlá záhradníko Šafárika a Mašindu, ktorí čerpali vodu z potoka na polievanie záhrad. Na Gendečovu lúku, dnes je na nej železničný most a podjazd, sa chodili korčuľovať deti zo Špitálskej ulice a spod Kalvárie. V Topoľčanoch však boli i ďalšie klziská.
Na druhej strane mesta, kde je dnes Sídlisko východ, boli tzv. Horné lúky i mestský kanál a tieto miesta slúžili na korčuľovanie deťom z jarmočniska (pod starým cintorínom). Hlavné klzisko však bolo v meste na ihrisku Juventusu (dnešný futbalový štadión), kde sa o kvalitu ľadu staral pán Marko z Tovarník. Jeho ďalším úväzkom bolo ostrenie korčúľ. Na ihrisku stál bufet, ktorého majiteľom bol cukrár pán Diviš. V bufete mal pilinové kachle a na nich hrniec s horúcou vodou na varenie čaju. Ponuka bola pre nás deti lákavá - zákusky, napríklad krémeše či šamróny, pečené gaštany, malinový čaj s citrónom - dve deci za 50 halierov - i obložené žemle.
Samozrejme, oblečenie športuchtivých Topoľčancov, ako vidno na obrázku, nebolo ani zďaleka športové. Muži „išli na korčule“ v oblekoch i keď sa tu objavili aj trištvrťové nohavice, kým ženy športovali v sukniach. Neraz sa stalo, že sme prišli na klzisko a o chvíľu nastal odmäk, ocitli sme sa po členky vo vode a museli sme ísť domov.
Na záver chcem spomenúť mojich kamarátov, ktorí sa však nevenovali len zimným športom - hokeju, ale aj futbalu. Takýmito univerzálnymi hráčmi boli bratia Bartekovci, Jožko Podmanický, Jožko Bosák a Adam Farkaš.
Autor: Gejza GOLEŠÍNI
