Článok pokračuje pod video reklamou
álneho smerovania mesta, je ekonomická komisia kľúčovým poradným orgánom primátora a zastupiteľstva. S jej predsedom Mariánom Kňazem sme hovorili o tom, ako sa stretli jeho očakávania s realitou v závere volebného obdobia.
Ste skúsený poslanec, ale predsedom komisie ste po prvý raz až v tomto volebnom období. V čom ste najviac pociťovali rozdiel v práci radového poslanca a predsedu komisie a zároveň člena mestskej rady?
Rozdiel v práci radového poslanca a predsedu komisie, resp. člena mestskej rady vyplýva už zo samotnej funkcie. Vyzdvihol by som predovšetkým väčšiu zodpovednosť, väčšiu časovú náročnosť. Vyžaduje to organizovanie práce komisie a hlavne prípravu správnych odborných stanovísk k materiálom, o ktorých bude rokovať zastupiteľstvo. Rodia sa z podrobného štúdia predkladaných materiálov a konzultácií s odbornými zamestnancami magistrátu. Mali by byť také presvedčivé, aby si ich osvojili poslanci pred rozhodujúcim hlasovaním na rokovaní zastupiteľstva.
Ekonomická komisia je orgán s prierezovou funkciou na rozdiel napríklad od sociálnej či školskej. Čo je jej úlohou?
Odborne posudzuje tvorbu rozpočtu mesta a kontroluje jeho plnenie za príslušné obdobie. Sleduje najmä príjmy a výdavky v bežnej a kapitálovej časti rozpočtu a tiež sleduje čerpanie finančných prostriedkov v školstve. Tiež zaujíma stanoviská, podporné alebo zamietavé, k financovaniu spoločenských, kultúrnych a športových organizácií a podujatí. Posudzuje a dáva odborné stanoviská k podnikateľskej činnosti mesta. Sleduje a odporúča prevádzkový čas v predajniach, herniach, reštauráciách a trhoviskách.
Počas vášho predsedníctva sa topoľčiansky mestský rozpočet približne zdvojnásobil. Čo to znamenalo pre členov ekonomickej komisie a čo pre občanov mesta?
Výdavková časť mestského rozpočtu v roku 2003 predstavovala 267 mil. Sk, rozpočet na tento rok ráta s výdavkami 538 miliónov. Tento rast súvisí s výstavbou bytov, na ktorú je určených 162 mil. Sk a s budovaním kompostárne za 24 miliónov korún. Ďalšie peniaze smerujú do skvalitňovania občianskej vybavenosti, udržiavania životného prostredia v meste na potrebnej úrovni, do zabezpečovania športovísk a činnosti športových klubov a do rekonštrukcie školských zariadení. Pre členov komisie to znamenalo zvýšenie náročnosti pri rozhodovaní a zodpovednejší prístup k prerozdeľovaniu finančných prostriedkov na jednotlivé akcie a ich vykrytie.
V prvých rokoch obnovenej obecnej samosprávy bolo úlohou zastupiteľstva zaoberať sa skôr operatívnymi rozhodnutiami. Dnes však pribúda čoraz viac strategických rozhodnutí. Je ich iniciátorom ekonomická komisia alebo ekonomický odbor magistrátu?
Mestským zastupiteľstvom bol schválený Program zámerov mesta v oblasti ekonomického a sociálneho rozvoja na roky 2003 – 2006 na čerpanie finančných prostriedkov. Na jeho vypracúvaní sa nezúčastňoval iba ekonomický úsek, ale všetky odborné úseky MsÚ a odborné komisie mestského zastupiteľstva. Iniciátormi strategických rozhodnutí môžu byť mestské výbory, podnikateľské, štátne a rozpočtové subjekty v meste a odborné úseky mestského úradu. Samozrejme, všetky takéto rozhodnutia sú schvaľované v mestskom zastupiteľstve.
Kto v radnici povie, či sa dajú peniaze na byty, na cesty alebo na obnovu, modernizáciu škôl?
O rozdeľovaní finančných prostriedkov mesta rozhoduje iba mestské zastupiteľstvo. Ono tiež môže preniesť a schváliť kompetencie v niektorých oblastiach financovania na primátora mesta, prípadne vedúcich zamestnancov mestského úradu. Títo sa však musia riadiť príslušnými zákonmi, predpismi a všeobecne záväznými nariadeniami mesta.
Na plenárne rokovanie zastupiteľstva prichádza návrh mestského rozpočtu už „učesaný“, vzorne rozškatuľkovaný do jednotlivých položiek. Odohrávajú sa pri jeho príprave aj nejaké spory, stretávajú sa výrazne odlišné názory na to, čo treba uprednostniť?
Samozrejme, že sa stretávajú rôzne názory pri príprave rozpočtu. Spracovanie rozpočtu sa vykonáva v komisii, ktorú zvoláva primátor za účasti vedúcich odborných zamestnancov mesta a predsedov jednotlivých komisií MsZ. Vychádza sa zo zásady, že musí byť spracovaný a navrhnutý vyrovnaný rozpočet. Pri jeho zostavovaní má komisia na zreteli hlavne ekonomické možnosti mesta. Návrh sa dáva na posúdenie do jednotlivých komisií mestského zastupiteľstva, mestskej rady a napokon na schválenie poslaneckému plénu.
Dá sa hovoriť o tom, že jednotlivé politické kluby v zastupiteľstve prichádzajú s vyhranenými predstavami o prioritách, pokiaľ ide o výdavkovú časť rozpočtu?
Áno, stáva sa, že prichádzajú a navrhujú svoje požiadavky a predstavy vo výdavkovej časti, pričom vychádzajú z požiadaviek svojich mestských obvodov a hlavne z volebného programu svojej politickej strany. V konečnom dôsledku o priorite a jej zaradení do rozpočtu rozhodne mestské zastupiteľstvo.
V mestskom rozpočte majú tradične svoju „kolónku“ občianske združenia - nájomcovia a prevádzkovatelia mestských športových zariadení, resp. dôchodcovských klubov. Viete si predstaviť, že by mohli byť s nimi rovnocenné aj novovznikajúce občianske združenia, napríklad sociálno-poradenského, medicínsko-preventívneho alebo voľnočasového zamerania? Tým sa doteraz dostávajú skôr „milodary“ z poslaneckého prípadne primátorského fondu než pravidelné príspevky, na ktorých by mohli budovať svoje programy, a teda budúcnosť.
Určite by som podporil zaradenie tých novovzniknutých občianskych združení, ktoré by svojimi projektmi oslovili značnú časť občanov mesta, do financovania z rozpočtu mesta. Pravda, za predpokladu, že by zvyšovali úroveň v oblasti vzdelávania, zlepšovali sociálne podmienky občanov, zviditeľňovali by naše mesto a pod.
Ak sa obzriete za uplynulými tromi rokmi, čo pokladáte za úspech mestskej samosprávy a čo zostala mestu, jeho občanom dlžná?
Za úspech považujem, že naša samospráva sa púšťala iba do takých projektov a akcií, ktoré finančne zvládla a že záverečné účty mesta v uplynulom funkčnom období mali kladný hospodársky výsledok, s čím sa môže pochváliť máloktorá samospráva na Slovensku. Za rok 2003 bol hospodársky výsledok plus 2 mil. Sk, v roku 2004 takmer 2 mil. Sk a vlani dokonca viac ako 11 miliónov. Mestská samospráva Topoľčian zostala dlžná občanom to, že nemohla splniť všetky požiadavky, ktoré predložili mestské výbory za jednotlivé mestské časti. Ich celkový objem predstavuje takmer 232 miliónov Sk.
Čo pokladáte za svoj osobný úspech a o čo by ste sa usilovali ako prípadný člen budúceho poslaneckého zboru?
V uplynulom funkčnom období som mal najväčšiu radosť, keď boli mestským zastupiteľstvom schválené uznesenia, ktoré odporučila ekonomická komisia, čo bolo zrkadlom jej dobrej práce. Ak by som sa stal členom budúceho poslaneckého zboru, určite by som sa usiloval podporovať také akcie, ktoré by naďalej zvyšovali úroveň života v meste. Ako bývalý športovec by som sa usiloval udržať finančnú podporu všetkého športu na terajšej úrovni, nakoľko športovci iných miest túto podporu topoľčianskym športovcom závidia. Na základe rozmachu bytovej výstavby v meste by som sa rozhodne usiloval o zvýšenie zamestnanosti v meste, aby občania mesta v nových bytoch mohli stabilne dlhoročne spokojne bývať.
