Toto však nebol prípad Pavla Gracha zo Solčian, ktorý sa nie a nie vysporiadať s vedomím, že si už nikdy viac neobuje na nohy obľúbenú turistickú športovú obuv, pretože jednu topánku z páru stratil. Ako sa mu to podarilo? Viac vám prezradí on sám.
„Keďže rád chodím do prírody, kúpil som si drahšiu turistickú obuv. Po dlhšom čase sa mi jedna z topánok začala kaziť, preto som ju zaniesol do opravovne obuvi. Pracujem ako vodič v jednej topoľčianskej pekárni a opravenú topánku, ktorú mi vyzdvihol od obuvníka kolega, som si položil na nadstavbu auta a vydal som sa na svoju pracovnú trasu, ktorá viedla cez Nemčice, Urmince, Dvorany a Bojnú. Práve v Bojnej som si uvedomil, kde som nechal opravenú topánku. Ihneď som zastavil, no na aute už, samozrejme, nebola. Tak som sa ju vybral hľadať – najskôr s kolegom a za niekoľko dní aj s manželkou sme znova autom absolvovali spomínanú trasu a išli sme si oči vyočiť, či topánku nenájdeme niekde mimo cesty. No nestalo sa tak. Avšak mne to nedalo. Nechcel som sa len tak vzdať, preto som si dokonca vo vašom týždenníku podal inzerát,“ spomína si teraz už so smiechom na svoje zážitky z hľadania jednej topánky pán Pavol. „Odozva na inzerát však nebola žiadna výsledok, preto som zvolil poslednú alternatívu – navštívil som rómsku kolóniu v bývalom cukrovare. Obyvateľom som vysvetlil, o čo mi ide a aký mám problém, a ako „nálezné“ za topánku som sľúbil 500 korún. Aj napriek finančnej odmene sa nič nedialo. Preto som tam išiel svoju výzvu zopakovať. To ma už obyvatelia počúvali oveľa pozornejšie. Zasa som im vysvetlil podrobne celú trasu, po ktorej som ten deň šiel, a povedal som im, že keď tenisku náhodou nájdu, aby mi ju priniesli do pekárne. Po štyroch dňoch mi vedúca telefonovala domov, že ma v práci hľadá nejaký pán, ktorý má moju stratenú topánku. Ihneď som išiel do pekárne, no nálezca tam už nebol. Vybral som sa za ním do cukrovaru. Od straty topánky odvtedy uplynul mesiac a hoci nemala šnúrky a vyzerala ošarpane, mal som radosť, že sa našla. A radosť mal aj Róm – z päťstokorunáčky. Jediné, čo si dodnes neviem vysvetliť je lokalita, kde topánku našiel – údajne medzi Chrabranmi a Nitrianskou Stredou, čo bolo úplne na opačnej strane, kadiaľ som v rámci pracovnej trasy vtedy išiel a kde som ju stratil,“ tvrdí Pavol Grach, ktorému turistické topánky slúžia ďalej. „Snažil som sa pri hľadaní využiť všetky možnosti a vyplatilo sa. No odvtedy som si zakázal čokoľvek vykladať na auto a zatiaľ sa mi to darí dodržiavať,“ zakončil svoje úsmevné rozprávanie pán Pavol. Nuž, aj takéto milé príbehy píše život...
