aží sa urobili nové dlažby a nový nábytok už len čaká na svoje umiestnenie.
Zámery s vrchnými miestnosťami sú rôzne, možno by sa tu dala urobiť aj pamätná izba významného rodáka Pavla Gašparoviča Hlbinu – básnika, prekladateľa a literárneho kritika, ktorý pôsobil aj ako kanonik v Bobote pri Bánovciach nad Bebravou. Zanechal po sebe veľkú knižnicu, ale zatiaľ je to len zbožné prianie spolurodákov. Objav morskej mikrofauny by si zaslúžil tiež nejaké reprezentatívne miesto.
Generálku potrebovali aj tridsaťročné šatne Slovanu Veľké Kršteňany. Vymenili sa tam akumulačné kachle, časť dlažby a celá sprcháreň. Nový náter by mali tento rok dostať zvonka aj futbalové tribúny. Jar však býva pre veľkokrštenianske ihrisko kritická. Pri topení snehu sa z neho stáva jeden veľký bazén. Stráne sa zvažujú k dedine z troch strán. Kedysi sa prirodzené zákonitosti aspoň rešpektovali. Kanály a jarčeky cez polia zvádzali vodu do krštenianskeho potoka. Prišla kolektivizácia a všetko sa rozoralo. Aj keď ihrisko chránil malý kanál, keďže bol na súkromnom pozemku, bol zaoraný.
Neusporiadané majetkovoprávne vzťahy brzdia niekoľko iných obecných akcií. Snáď k vylepšeniu situácie prispeje ROEP (Register obnovenej evidencie pôdy). V minulom roku prebehla akcia ROEP, teraz je na rade komasácia (sceľovanie). Cieľom pozemkových úprav je zlepšenie podmienok na užívanie pozemkov, ale aj usporiadanie vlastníckych vzťahov do takej podoby, že sa súčasné podielové spoluvlastníctvo v konaní upraví na výlučné vlastníctvo (vlastníctvo v celosti), čím sa pozemky stanú hodnotnejšími. Občania obdržali anketové lístky, ktoré zisťujú ich názor na sceľovanie. V prípade prevahy kladných odpovedí, pristúpi sa k ďalšiemu kroku. Práve v týchto dňoch prebieha zber anketových lístkov. Vytvorenie registra obnovenej evidencie pôdy je mimoriadne náročná a rozsiahla akcia. Tento fakt potvrdzuje aj skutočnosť, že práca by sa mala ukončiť v roku 2010 až 2012.
Obec chystá aj projekt miestnych chodníkov, ktorý chce predložiť v žiadosti o čerpanie zo štrukturálnych fondov Európskej únie. Takéto žiadosti sú veľmi náročné, keďže je treba pripojiť mnoho príloh.
Pri podávaní žiadostí nie sú v tejto obci žiadni nováčikovia. Od vládnej splnomocenkyne pre rómske komunity Kláry Orgovánovej dostali 200 tisícovú podporu na úpravu časti miestnej komunikácie. Tak, pán starosta, ako je to s tými žiadosťami? „Ono je to tak, stále musíte žiadať. Možno sa to nepodarí prvý alebo druhýkrát, ale potom určite,“ prezrádza tajomstvo S. Menšík.
Aj s podporou pre rómsku menšinu to bolo tak. „Tri roky po sebe sme pýtali, ale kvôli „naliehavej situácii“ museli peniaze vždy presunúť na východné Slovensko. Rok sme mali pauzu, a potom sme to vyskúšali znovu. Vtedy nám už prisľúbili 200-tisíc. My sme preinvestovali 50-tisíc, ale aj tak na poslednú chvíľu presunuli peniaze na východ. V roku 2005 sme ich konečne dostali,“ rekapituluje starosta priebeh. Napokon sa z 200-tisícovej podpory nestačilo urobiť to, čo sa čakalo. Chceli opraviť celú cestu v časti, kde bývajú prevažne Rómovia, ale keď sa na súčasný stav pozrel technik, odporučil namiesto fľakovania pokryť celý úsek asfaltovým kobercom. Suma však stačila iba na 200-metrový úsek. Z vlastného rozpočtu sa dokázali pustiť do budovania aj 50 metrov kanalizácie v tejto časti.
Mikroregionálne združenie Šípok, ktorého sú Veľké Kršteňany členom, podáva pomocnú ruku, hlavne radou aj v oblasti žiadostí z európskych fondov. Na spoločných stretnutiach si vymieňajú informácie a spoločne postupovali aj pri tohtoročných opravách miestnych komunikácií.
Škola a škôlka
Základná škola chýba vo Veľkých Kršteňanoch pekných pár rôčkov, funguje tu iba materská škola a aj tá s problémami. Budova bývalej základnej školy po dlhých peripetiách je opäť v rukách obce. V roku 2004 ju odkúpili za 100 tisíc od Katastrálneho úradu v Trenčíne a päť rokov musí byť využívaná na verejnoprospešné ciele. Momentálne je tam zberňa PET fliaš. Jedna miestnosť je vyčlenená pre mladých – môžu si tam zahrať pingpong, zacvičiť si. V bývalom učiteľskom byte majú dôchodcovia svoj klub. Agilní dôchodcovia sa po prvýkrát zúčastnili aj okresnej prehliadky v Žabokrekoch nad Nitrou.
To všetko bolo možné až po generálke stavby. Na storočnej budove sa musela vymeniť strecha, elektrické rozvody a v tomto roku sa plánuje ešte nová fasáda a ríny.
Materská škôlka zatiaľ trpí nedostatkom detí. Navštevujú ju iba deti z Veľkých Krštenian, a to ešte ani všetky nechodia do tejto škôlky. Napríklad mnohé deti zo sociálne slabších rodín, pre ktoré platí cena jedna koruna na deň pobytu, nechodia vôbec do škôlky.
Budova škôlky má tiež svoje muchy. Keďže bola v čase socializmu postavená dosť nekvalitne, dodnes sa z nej odstraňujú poruchy. Na niektorých miestach klesla podlaha, lebo základy sa zasypali dolomitom, problémom je aj hranica pozemku. Fasáda nie je ani po dvadsiatich rokoch dokončená, oplotenie nie je doriešené aj kvôli majetkovoprávnym vzťahom.
„Ľahko je zrušiť, ale ťažko obnoviť,“ hovorí starosta na margo škôlky. Za každú cenu by ju najradšej zachoval.
Geologický výskum odhalil unikátny objav
Najhorúcejšou aktualitou v tejto dedine je geologický výskum, ktorý odhalil morskú mikrofaunu spred miliónov rokov. Kedysi práve táto lokalita bola zaliata morom. V priestore za kultúrnym domom odborníci odkrývajú vrstvu po vrstve.
Pred štyridsiatimi piatimi miliónmi rokov tu vládlo asi subtropické podnebie, ktoré dovolilo vyvíjať sa ojedinelým druhom živočíchov. Úlohou geológov pod vedením Jána Sotáka z Geologického ústavu SAV je presne datovať vek jednotlivých vrstiev. Ako informoval J. Soták, unikátnosť tohto nálezu spočíva v tom, že na rozdiel od iných výskytov na Slovensku a v Európe neprekonali tieto horniny po usadení väčší stupeň premeny a zachovali si pôvodný obsah mikroskopických organizmov, hlavne porcelánovobielych schránok jednobunkovcov (komôrkovitých, špirálovitých, zvinutých, trubičkovitých a pod.), lastúrničiek, rybích zúbkov a ihlíc morských ježkov.
Lokalita za kultúrnym domom je pre vedcov veľmi bohatá. Z jedného kilogramu vzorky možno presievaním získať skoro tretinu mikroskopických schránok. Podľa planktonických mikroorganizmov vedci presne zaradia do obdobia vrstvy, ktoré našli práve vo Veľkých Kršteňanoch, a tak geológovia si myslia, že ide o významnejší objav ako kosti pravekých zvierat.
Pri tejto lokalite sa minulý rok v októbri zišli aj štyridsiati doktorandi z celého sveta, ktorí boli účastníkmi vzdelávacieho projektu EÚ zameraného na pochopenie klimatických zmien počas dávnej geologickej histórie.
