ženy a niet sa čo čudovať, veď sa nerozpakovala vyhlásiť Milujem ženy! A ženy milujú ju, jedna čitateľka dychtivo prezradila, že nový román zvládla za noc a čaká na ďalší. Aj ten bude. Už 150 strán je napísaných. Po tom, čo reagovala na oslovenia typu: Ja vás poznám, rozprávala sa aj s nami.
Základná otázka pre všetkých autorov románov znie asi rovnako. Je váš román Sláva na splátky fikciou alebo prežitou realitou?
Samozrejme, román je fikcia.
To nie je predsa samozrejmé?
V mojom prípade áno, aj na prvej strane je napísané, že mená, osoby, miesta a udalosti sú vymyslené. Akákoľvek podobnosť so skutočnými osobami a udalosťami je čisto náhodná. A to je pravda. Ja som prežila veľkú časť života v šoubiznise a mám zážitky a skúsenosti. Myslím si, že každý spisovateľ, ak práve nepíše sci-fi, musí mať skúsenosť s tým, čo chce písať, alebo si vymýšľa. V mojom prípade ide o šoubiznis v zrkadle toho, čo som zažila.
Šoubiznis dnes a v časoch, keď ste začínali, musí byť ale trochu rozdielny.
Rozdiel je. Keď som ja začínala na televíznej obrazovke ako hlásateľka, bolo to vnímané ako bežné zamestnanie. Nemali sme ani vyššie platy, ani špeciálne honoráre, nerobili sa s nami interview do časopisov. Bola to bežná profesia - ako redaktor. Vyžadovala sa vysoká škola, dva cudzie jazyky. Bol na to obrovský konkurz, kde sa robili kamerové skúšky. Požiadavky boli náročné na rozdiel od toho, akým spôsobom sa ľudia teraz dostávajú do šoubiznisu. Cesta bola teda náročnejšia, ale ja hovorím, že čo je náročnejšie, je kvalitnejšie. Stále sme museli na sebe pracovať, museli sme sa zdokonaľovať. Absolvovali sme celý semester hlasovej prípravy, ale dnes sú ľudia hodení do vody. Buď v krátkom procese vyplávajú, alebo na chvíľočku zažiaria a potom si na nich nikto ani nespomenie. Dnes je to teda úplne niečo iné, ale ja by som nemenila. Aj keď bola cesta náročnejšia, z môjho pohľadu bola hodnotnejšia. Teraz sa ľudia najprv stanú slávnymi a až potom sa od nich očakáva, že niečo budú vedieť alebo predvedú. My sme museli najprv niečo dokázať a až potom sme sa stali slávnymi.
Teraz je šoubiznis úzko spojený s bulvárom. Nedávno priniesol bulvárny denník informáciu, že na vašej bratislavskej prezentácii knihy sa nezúčastnila ani noha. Ako to teda bolo?
Bulvár samozrejme všetko zveličí. Ja mám podpísanú zmluvu s vydavateľstvom a musím ísť tam, kde mi vydavateľstvo povie, že mám knihu odprezentovať. Ja nezodpovedám za to, ako je tá akcia pripravená. Musia sa deliť desiatimi také výroky, ako napríklad: pripravila si bombastické turné. Ja nič nepripravujem, ja som autor a mne tieto veci vyplývajú zo zmluvy. To znamená, že v tej Bratislave bola slabá propagácia.
Teraz pripravujete ďalšiu knihu. Zostáva vám teda aspoň trochu času na čítanie kníh?
Sú to podobné činnosti, a pritom každá úplne iná. Tak ako každý človek, aj ja robím veci podľa toho, na čo mám chuť. Nasilu sa nedá písať a nasilu sa nedá čítať. Všetko je otázka okamihu. To znamená, že dnes nepíšem ani nečítam, lebo som v Topoľčanoch, v sobotu idem na jednu svadbu, takže zajtra počítač ani nezapnem, lebo na krátku dobu sa to ani neoplatí.
A keby sa našla tá správna chvíľka, čo by ste si prečítali?
Mám rada životopisy, životné príbehy. Sám život vie tak zauzliť ľudské príbehy, že si len povieme: To nevymyslíš! Aj z toho sa dá poučiť. Mojím obľúbeným autorom je Robert Fulgham. Je to skôr esejista. Mám všetky jeho knižky a fascinuje ma, ako vie na tej malej ploche pomenovať veľké veci zo života a dať k tomu vtipnú pointu. Je to pohladenie, keď si také niečo človek prečíta.
Vy máte webovú stránku...
... (smiech) neaktualizovanú, ale už na nej pracujú.
... no a tam je napísané toto: Top žena. Krásny výraz! Áno, som top žena, žena na plné obrátky, žena do voza i koča. Viem sa páčiť a viem obliecť aj tepláky. Čo je na tom strašné? Mám rada farby, šťavnaté ovocie a vždy chuť sa smiať. To sú ale silné slová, ale vlastne ako ste to mysleli?
Ja som to nenapísala. Napísala ich jedna pani, ktorá mala na starosti obsahovú časť webovej stránky. Dala tam túto charakteristiku, ale mala tam napísať, že som to nepovedala ja, lebo ja to o sebe netvrdím.
Osoba, ktorá o sebe toto tvrdí, musí mať až príliš veľké ego...
Nuž ego mám, nemám s tým problém. Stojím však pevne nohami na zemi, nikde nelietam. V profesii, v ktorej sa pohybujem, človek bez sebavedomia nemôže existovať. Preto aj píšem knižky, aby všetky ženy boli sebavedomé.
