lepý, no natoľko miloval knihy, že sa mu stali osudom. Putoval po Gemeri, Malohonte až do Viedne, zbieral staré tlače a rukopisy a zachraňoval ich. Medzi slovenských vlastencov roznášal slovenské a české knihy najmä od vydavateľov Gašpara Fejérpataky-Belopotockého z Liptovského Mikuláša a Karla Amerlinga z Prahy. Zaslúžil sa tým o rozvíjanie slovenského národného povedomia a života v období národného obrodenia. Zaslúžil sa aj o to, že i chudobní a nevzdelaní ľudia spoznávali knižnú kultúru a získavali prehľad o verejnom dianí. Svoju súkromnú zbierku kníh daroval Matici slovenskej a prvému slovenskému gymnáziu v Revúcej.
Marec – mesiac knihy prvýkrát vyhlásili v roku 1955 ako snahu o udržanie a podporenie trvalého záujmu o knihy. Dnes už túto úlohu dokonale zvládajú knižnice, preto do marca – mesiaca knihy vhodne zakomponovala Slovenská asociácia knižníc v roku 1999 i Týždeň slovenských knižníc. Jeho cieľom je pripomenúť, že aj v období informatizácie, moderných informačných technológií a počítačov má kniha svoje opodstatnenie a význam. Aj ona prechádza nevyhnutným vývojom od rukopisnej, cez tlačenú a speje k svojej elektronickej podobe.
V minulosti bol preto marec najmä časom besied so spisovateľmi, rôznych vedomostných literárnych súťaží, rozhovorov o knihách atď. Avšak chvíľu to vyzeralo i tak, že tradícia mesiaca knihy postupne zanikne, pretože ľudia začali dávať prednosť televízii. No našťastie sa to nestalo, pretože je ešte stále veľa takých, pre ktorých je kniha najlepší priateľ...