Prečo je práve Hornonitrianska hvezdáreň miestom stretnutia esperantistov z celej Európy?
Už vlani, v júni 2005, organizovala Slovenská esperantská mládež na hvezdárni týždenný medzinárodný mládežnícky seminár. S prostredím i ochotou sme boli veľmi spokojní, preto pokračujeme v spolupráci aj v tomto roku - tentokrát pri organizovaní tvorivej dielne.
Ako prebieha taká tvorivá dielňa v esperante?
Rovnako ako v iných jazykoch. Stretnú sa ľudia s chuťou a nadšením tvoriť - a prezentujú svoje diela ostatným, ako aj vytvárajú spoločne nové diela.
Prečo ste si vybrali tému Hviezdy – súhvezdia?
Najmä kvôli tomu, že ako hlavný organizátor som mal hvezdáreň naozaj „poruke“ a pracovníci hvezdárne na čele s jej riaditeľom Vladimírom Mešterom nám veľmi pomohli, vyšli v ústrety. Okrem toho je symbolom esperanta práve zelená hviezda, takže tá symbolika s hviezdnou oblohou tu bola zobrazená aj cez ňu. No a zároveň som aj priaznivec sci-fi tvorby, a hvezdáreň je aj preto dobrým miestom na takéto stretnutie.
Je bežné, že sa takéto medzinárodné stretnutie esperantistov deje na Slovensku?
Takéto stretnutia sa konajú po celom svete, aj na Slovensku. Podľa niektorých prieskumov sa každý deň koná niekde vo svete esperantské podujatie, kongres, konferencia... Vždy to závisí od organizátorov i od záujmu okolia.
Na akej úrovni boli jazykové znalosti účastníkov tvorivej dielne?
Všetci zúčastnení sa vedeli bez problémov dohovoriť, prišla jedna začiatočníčka (študentka z Maďarska), ktorá však takisto nemala veľké problémy s porozumením ostatných. Len trochu dlhšie lovila vo svojej hlave odpovede. Takéto tvorivé dielne predsa len vyžadujú akú takú znalosť jazyka, preto sa jej zúčastňujú poväčšine už „vyzretí“ esperantisti.
Esperanto nie je zrovna rozšírené na Slovensku a nemá takú vážnosť ako napr. v Maďarsku. Mohol by si porovnať situáciu v okolitých krajinách a na Slovensku?
Takisto ako v iných oblastiach života (či už kultúrnej, sociálnej, alebo ekonomickej...) Slovensko zaostáva aj v tejto jazykovej oblasti za okolitými štátmi. Maďarsko je v tomto smere najpokrokovejšou krajinou. O ich jazykový zákon sa už začali zaujímať i Veľká Británia či Francúzsko. Ako jediný štát z celej EÚ doteraz úradne akceptovali esperanto ako plnohodnotný jazyk, v ktorom dokonca možno robiť skúšky na vysokej škole.
Ma vôbec esperanto na Slovensku budúcnosť?
A má vôbec budúcnosť Slovensko? Veľakrát to vyzerá aj s ním, nielen s esperantom na jeho území, všelijako. Ale zúfať si nikomu nepomôže - skôr treba ľudí vyburcovať, zaktivizovať. Osobne sa o osud esperanta nebojím, aj keď by ma samozrejme potešilo, keby hnutie na Slovensku malo viacej členov. V budúcom roku oslávime 100 rokov esperanta na Slovensku - od vydania prvej učebnice esperanta v slovenčine z roku 1907 - čo je pomerne krátka doba, keď si uvedomíme, s koľkými problémami a prekážkami sa za to obdobie musel popasovať náš národ.Nemožno vyčítať nikomu nezáujem a letargiu, i keď sa s ňou, samozrejme, nie je dobré uspokojiť.
Aký má zmysel tvorba v esperante pre teba osobne?
Rovnaký ako v iných jazykoch. Je to jazyk: prostriedok na dorozumenie, sprostredkovanie myšlienok, pocitov, nálad... Osobne mi učarovalo esperanto kvôli svojej jednoduchosti a neutralite. Keď si pomyslím, že je to “cudzí“ jazyk, ktorý som sa naučil ako samouk z jednej učebnice asi za 6 mesiacov, a v dnešnej dobe som schopný v ňom bez akýchkoľvek problémov prednášať, písať básne, prózu, recenzie, články... - je naozaj škoda, že ho ešte ľudstvo ako celok neobjavilo a nedocenilo jeho potenciál. Ale verím, že aj ktomu príde - súčasný Európsky Babylon sa pomaly stáva naozaj politickou otázkou, ktorú bude potrebné vyriešiť. Esperanto by určite v tomto Babylone mohlo pomôcť a stať sa mostovým jazykom občanov EÚ.
