ospodárenie mesta za rok 2005 spolu so záverečným účtom. Podľa správy, ktorú poslancom predložil ekonomický odbor, mesto hospodárilo naozaj dobre a záverečný účet je plusový – vo výške 11 142 852,65 Sk (za čo môžu najmä podielové dane). Ako prítomných informoval vedúci ekonomického odboru Ľuboš Štrba, pohľadávky majú z roka na rok klesajúci trend – tento rok ide o viac ako 24 mil. Sk, v roku 2004 to bolo viac ako 25 mil. a v roku 2003 viac ako 27 mil. Sk. O tých „nešťastníkoch“, od ktorých mesto vymáha pohľadávky, sa „vyvolení“ konkrétnejšie dozvedia na neverejnom zasadnutí (ide najmä o skrachované firmy, firmy v konkurze a pod.).
O výsledku hospodárenia za rok 2005 poslancov MsZ informovalo tiež Mestské kultúrne stredisko v Topoľčanoch. Ako povedal hlavný kontrolór Otto Hodál, mestské kultúrne stredisko ukončilo vykazovanie straty, čiže opatrenia, ktoré mesto v tomto smere urobilo, boli účinné. Mesto dalo na topoľčiansku kultúru MsKS ako príspevkovej organizácii v roku 2005 čiastku 5 300 000 korún s tým, že hospodársky výsledok vykázal plusovú hodnotu (119,40 Sk).
Okrem bodov, ktoré vyvolali väčšiu diskusiu, poslanci napríklad ešte schválili odpredaj niekoľkých pozemkov či nehnuteľností, finančný príspevok zo zákona na poskytovanie peňazí v rámci opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a naopak, neschválili ďalší pokus o umiestnenie nákupného centra v Topoľčanoch („jama“ pri Tescu).
Grant z Nórskeho kráľovstva
Z početných organizačných opatrení nás zaujalo to, ktoré sa týkalo podania troch projektov v rámci výzvy Nórskeho finančného mechanizmu a ich implementácie. O čo ide? Bližšie nám to vysvetlila vedúca odboru starostlivosti o občanov, podnikateľských činností, regionálneho rozvoja a školstva Eva Jančeková. „Dostali sme možnosť využiť grantový systém Nórskeho kráľovstva, ktorý beží na Slovensku ešte len prvý rok. Mestá a obce môžu podávať projekty pre rôzne oblasti. Topoľčany dali firme EUROactivity vypracovať tri projekty – prvý sa týka skvalitnenia a rekonštrukcie tepelných rozvodov, druhý rekonštrukcie verejného osvetlenia a tretí skvalitnenia separovaného zberu. Ak budeme úspešní a získame peniaze z grantového systému, nebudeme musieť siahnuť do rozpočtu mesta,“ konštatuje Eva Jančeková. Rekonštrukciu tepelných rozvodov vykonáva mesto po etapách každý rok. Peniaze z grantu plánujú použiť na etapu, ktorá príde na rad v roku 2007. Čo sa týka rekonštrukcie verejného osvetlenia – ide o výmenu svietidiel za úspornejšie a ohľadom separovaného zberu bude v projekte zapracovaný nákup zberného vozidla a zberných nádob na separovaný zber. Projekty sa budú vyhodnocovať v októbri v Bruseli.
Námietky k výberu firmy, ktorej mesto zverilo vypracovanie projektov, mal poslanec Karol Zaťko, ktorý sa zdržal hlasovania. „Doposiaľ som nenadobudol presvedčenie, že ide o firmu so skúsenosťami vo vypracovávaní projektov. Naviac obdobu tých istých projektov ponúka firma aj iným mestám a obciam, čo môže pre nás znamenať znižovanie šancí na úspech. Nespochybňujem význam projektov, práve naopak, myslím si, že pre mesto sú veľmi zaujímavé a boli by prínosom, ja len polemizujem nad výberom firmy, ktorá ich má vypracovať“ hovorí Karol Zaťko. Eva Jančeková si však stojí za svojím názorom – „Vybrali sme dobre a mesto má k tejto firme dôveru. Klienti spomínanej firmy boli, čo sa týka práce, prístupu, serióznosti či dodržiavania termínov, spokojní. Ani jeden projekt, ktorý firma vypracovala, im nevrátili, čo svedčí o správnom postupe.“ Poslanci nakoniec schválili nielen podanie všetkých troch projektov, ale tiež odmenu firme vo výške troch percent zo schválenej sumy „Firma tiež dostane za vypracovanie všetkých troch projektov, či už budú úspešné alebo nie, 210 000 korún,“ dopĺňa naše informácie Karol Zaťko.
Kde sa traja bijú...
Diskusiu medzi poslancami vyvolala tiež žiadosť o prenájom materiálového strediska v ZŠ Hollého v Topoľčanoch, o ktoré „bojovali“ traja záujemcovia – jedna súkromná firma, súkromná osoba a tiež základná škola, ku ktorej stredisko dlhé roky patrilo. Farby súkromnej firmy hájili otvoreným listom poslancom zamestnanci firmy, no ticho nezostali ani pedagógovia v škole, ktorí tiež poslali list. Nebytové priestory majú celkovo rozlohu asi 240 m2. V prípade prenájmu súkromnej firme by išlo o plochu 120 m2 (1 500 Sk/m2) na dobu 10 rokov za podmienky, že firma zrekonštruuje budovu (vrátane novej fasády), vybuduje nové rozvody elektriny, plynu a vodovodu a zrekonštruuje priestory v budove pre zamestnancov Strediska služieb škole bez nároku na započítanie investície. Ako poslancov informoval vedúci odboru správy majetku a služieb Peter Baláž, v nebytových priestoroch sa momentálne nachádza sklad, dve kancelárie, šatňa, umyváreň a dve nefunkčné dielne. V priestoroch skladuje mesto napríklad vianočnú výzdobu. Stredisko služieb škole získala ZŠ Hollého v rámci delimitácie od bývalého okresného úradu, čiže keby teraz mesto stredisko svojvoľne zrušilo, porušilo by literu zákona, čo si boli poslanci vedomí. No súkromná firma má záujem iba o časť budovy, zvyšok bude ako stredisko naďalej slúžiť škole, ktorá má s ňou tiež svoje plány. O nich poslancov informoval v schválenom príhovore priamo na zastupiteľstve riaditeľ ZŠ Hollého Ľubomír Naštický. „Ide o školské priestory, a preto by ich aj škola mala využívať, napríklad ako klubovňu, herňu, prípadne miesto pre relaxačnú činnosť našich žiakov,“ vyberáme z jeho príhovoru. Avšak mesto nakoniec schválilo prenájom súkromnej firme. „Budova bola postavená na školské účely a naším zámerom je, aby na ne aj slúžila. Vyjadrili sme nesúhlas, aby bola prenajatá pre súkromné alebo komerčné zámery, ktoré so školstvom nemajú nič spoločné. Na základe toho, čo poslanci schválili, musím povedať, že sa budeme musieť uspokojiť iba s jednou miestnosťou, len dúfame, že neprídeme aj o ňu,“ dodáva na margo tohto bodu programu zasadnutia riaditeľ Naštický.
Pred ďalším riadnym zasadnutím poslancov MsZ bude na programe ešte jedno mimoriadne -4. apríla, o priebehu ktorého sa určite dočítate aj v MY Dnešku.
O spaľovni odpadu a nových bytoch
Má sa pokračovať v príprave budovania spaľovne komunálneho odpadu? Nebude výstavba bytov na Gagarinovej ulici neúnosne drahá? Na tieto otázky hľadali poslanci mestského zastupiteľstva v závere svojho februárového rokovania odpoveď.
V rozprave o spaľovni sa opäť stretli dva názory. Poslanec Karol Zaťko vyslovil vážne pochybnosti o tom, že odborné argumenty, ktoré poslanci dostali písomne pred rokovaním, sú dostatočne presvedčivé na to, aby sa v príprave projektu spaľovňe pokračovalo. Zatiaľ nie je vierohodne určená výška nákladov na jej výstavbu a technológie. Podľa poslanca Zaťku nemožno rátať s finančnou podporou zo štrukturálnych fondov EÚ, pretože z nich sa nebudú môcť financovať nové spaľovne, iba modernizovať jestvujúce. Čo znamená, že sto- či viacmiliónovú investíciu by mala financovať samospráva.
EÚ zaväzuje aj Slovensko, aby sa postupne až 85 percent komunálneho odpadu triedilo a recyklovalo. Z toho plynie, že nerecyklovateľný zvyšok odpadu by nebol energeticky dostatočne výdatný, aby mohol významne prispieť k vykurovaniu bytov, resp. príprave úžitkovej teplej vody. Je tiež otázne či možno na základe súčasných podkladov uvažovať o stave v roku 2 014, preto K. Zaťko označil predloženú ekonomickú návratnosť za „rozprávky“.
Primátor Pavol Segeš i ďalší poslanci obhajujúci výstavbu spaľovne pokladajú argumenty svojho kolegu za nekompetentné, príliš trúfalé, keď sa nimi pokúša spochybňovať stanovisko odborníkov.
Okrem troch - štyroch sa do debaty o spaľovni ďalší poslanci nezapojili, ale hlasovanie ukázalo, že poslanecký zbor je v tejto agende rozdelený na polovice. Návrh na pokračovanie projektu spaľovňa prešiel iba vďaka jednému hlasu.
Minimálne po tretí raz sa poslanci zaoberali plánom postaviť na mieste, kde dnes stojí budova zrušenej školy na Gagarinovej ulici, 75 bytov. Ukázalo sa totiž, že najprv bude treba budovu školy zbúrať, čo malo pôvodne stáť 26 miliónov Sk. Po námietke proti výške nákladov sa objavila nová suma 18 miliónov korún (aj s DPH) a ochota použiť časť stavebných materiálov zo zbúranej budovy pri výstavbe bytov.
Aj túto sumu pokladá predseda ekonomickej komisie Marián Kňaze a jeho kolega Pavol Barborík za prílišné zaťaženie mestského rozpočtu. Objavila sa aj námietka, či je rozumné stavať nájomné byty pre „neplatičov“, keďže dnes nájomníci mestských bytov dlhujú asi milión Sk na nájomnom. Obhajcovia bytovej výstavby zdôrazňujú výhodnú formu financovania budúceho, minimálne 100-miliónového zveľadenia obecného majetku. Ide o osvedčený model - kombináciu nenávratnej štátnej dotácie a lacného úveru (1,2% úrok) zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Predsedníčka sociálnej a bytovej komisie Katarína Katonová pripomenula, že „ľudia sú nám vďační, že im poskytujeme byty a mohli by sme ich mať dvakrát toľko ako teraz, keby sme chceli uspokojiť všetkých záujemcov“. Aby sa predišlo dlhom na nájomnom, novelizovali poslanci patričné VZN, podľa ktorého budú musieť žiadatelia o byt zložiť 60-tisíc Sk pred podpísaním nájomnej zmluvy.
Poslanci sa rozhodli uznesením požiadať prednostku MsÚ, aby na aprílové zasadnutie MsZ zabezpečila od štátneho stavebného dozoru revíziu statiky budovy bývalej ZŠ, ako podklad pre prípadné nové riešenie výstavby bytového domu.
Autor: mm, vš