Kto by sa spoliehal iba na dopravné informačné tabule, ten by mohol mať problémy, keby chcel navštíviť Pečeňany. Na ceste od Šišova do Rybian, z ktorej treba do Pečenian odbočiť, nie je ani z jednej strany tabuľa oznamujúca odbočku.
Pečeňany však nemajú najmenší dôvod zatajovať sa. Medzi miernymi briežkami, na ktorých sú posledné machule snehu, sú už jarne upratané obecné cesty (sú až v prekvapujúco dobrom stave), v rozľahlom parku uprostred obce sú pedantne obrezané stromy...
Dedina v premenách času
Pečeňany sú veľkosťou, polohou i architektúrou typickou dedinou nášho regiónu. Niekedy v 11. storočí miestny feudál usadil v týchto končinách oddiel strážcov svojho panstva - Pečenehov tak, ako to v čase Arpádovcov robili aj ostatní majitelia darovaných území. Tí dali obci - dnes so 460 obyvateľmi,
v roku 1980 s viac ako 580 - aj meno. Roľnícky charakter dediny dnes už ustupuje, aj keď ešte miestna farma ošípaných PPD Rybany poskytuje zamestnanie niekoľkým desiatkam ľudí z obce. Viditeľné i tie zatiaľ neviditeľné premeny sprevádza úbytok obyvateľov. Vlani až dramatický, pretože v obci mali 18 pohrebov, ale narodilo sa iba šesť detí. Občanov starších ako 70 rokov z roka na rok pribúda.
Marián Kosiba, starosta Pečenian v druhom volebnom období, temperamentný štyridsiatnik, uvádza aj ďalšie príznaky premien. „Pred ôsmimi rokmi sa ľudia ponosovali, že sme nedoviedli do dediny plyn vtedy, keď kládli jeho vedenie v susednej suchej doline,“ spomína starosta, „ale dnes ma len veľmi zriedkavo niektorý z mladších občanov osloví s otázkou, kedy bude plyn aj u nás. Ľudia, ktorí sa pred pár rokmi rozhodli kúriť elektrinou, sa vracajú k drevu a uhliu, čo sa prejavuje vo väčšom množstve odpadu. Na rozdiel od našich susedov ho vyvážame až trikrát do mesiaca.“
Pritom je na prívod plynu do dediny všetko pripravené - projekty, výškové zameranie i v Borčanoch „zablendovaná“ potenciálna prípojka, ale rastúca cena plynu obyvateľov odradzuje. Gazdovlivosť má aj takú podobu.
Kto počtuje, ten gazduje
Aj nad obecným rozpočtom, ktorý sa pohybuje okolo troch miliónov korún, musia zodpovední starostlivo uvažovať, kým sa pustia do jeho vynakladania. Ak chcú v Pečeňanoch z neho financovať materskú školu, všetky výdavky na nutné služby pre občanov a každodenný beh obecného života, podporovať športovcov, hasičov, nezabudnúť na seniorov, na úctu mamičkám a ďalšie veci, majú sa poslanci so starostom čo obracať.
Len zateplenie a rekonštrukcia strechy na materskej škole vyšli vlani na 280-tisíc korún. „Základnú školu, sme už zrušili, deti chodia do Rybian alebo do Bánoviec, ale škôlku pokiaľ to bude možné, zachováme. Tucet detí a ich mamy môžu chodiť do práce,“ vysvetľuje M. Kosiba obecnú stratégiu. „V obci máme aj tak okolo tridsať nezamestnaných. Jedenástich sme zapojili do drobných prác a služieb v prospech obce s podporou úradu práce. Ženy sa starajú o zeleň, veď len šípov sme v ostatných rokoch vysadili tisíc koreňov, o stromy sa stará vyučený záhradník a ostatných ste videli. Upratujú teraz cesty, zametajú, neskôr budú kosiť. Cintorín sme dali do vzorného poriadku aj vďaka nim. Prebudovali sme dom smútku, nainštalovali nové osvetlenie...“
To všetko možno v jarnom slnku vidieť v pečenianskych uliciach. Nad nimi svieti kostol Nepoškvrneného Srdca Panny Márie v „hranatom“ slohu, ale s vitrážovými oknami. Pred dvanástimi rokmi ho vybudovali vďaka vytrvalosti vtedajšieho správcu farnosti Teodora Ferku, ale i finančným zbierkam občanov - farníkov.
„Dlhé roky snívali naši ľudia o kostole,“ hovorí starosta, „základný kameň nášho chrámu bol medzi tými, ktoré posvätil Svätý otec počas návštevy na Slovensku. Musím spomenúť už nebohých majstrov murárov Štefana Geletu a Pavla Mokoša , ale aj Vila Kasalu či Ladislava Adamoviča, ktorí sa najviac pričinili o splnenie kresťanského pečenianskeho sna.“
Futbalisti, hasiči a iní dobrovoľníci
V Pečeňanoch je veľmi bohatá tradícia futbalu, veď ich mužstvo pred štvrťstoročím hralo Majstrovstvo Západoslovenského kraja, kde sa stretávali hlavne reprezentácie okresných miest. Okrem iných aj Topoľčany. „Keď sme hrali v Topoľčanoch, prišlo do hľadiska 6-tisíc ľudí, prehrali sme síce 3:1, ale nedali sme sa,“ spomína M. Kosiba na zápas, v ktorom hral aj on ako brankár. Dnes sú ambície a možnosti Pečeňancov skromnejšie, aj keď majú žiacke, dorastenecké i družstvo mužov. „Trénerom je Anton Čukan, no motivácia hráčov je však dnes menšia, ako pred rokmi, ale to nie je iba naša skúsenosť,“ mieni starosta. „Snažíme sa však poskytovať futbalistom podmienky primerané našim možnostiam. Kúpili sme starší autobus s klimatizáciou a chystáme sa tento rok rekonštruovať kabíny na ihrisku.“
Starosta chváli hasičov, Petra Hostačného a Juraja Broniša, ktorí patria k najagilnejším a obec im je tiež naklonená. Hasičská partia sa vie podľa slov prvého muža v obci chytiť nielen do brigádnickej roboty, ale aj pripraviť silvestrovskú zábavu s kapustnicou a ohňostrojom. Aj tí dostali zánovnú aviu a staršiu škodovku -1203, aby sa mali v čom prenášať aj so svojím náradím. To nie je reč iba o chlapoch, ale aj o ženách, ktoré sa vlani zapojili dokonca do Moravsko - slovenskej hasičskej ligy, kde skončili na 4. mieste. Musia však uprednostniť svoje pracovné a študijné povinnosti, a tak už budú chodiť iba na turnaje. Na pravidelnú súťaž nemajú čas.
Na zachovávanie dobrých susedských i občianskych vzťahov v Pečeňanoch nemienia rezignovať, aj keď ľudia majú nemálo starosti a ešte viac všelijakých lákadiel ako tráviť voľný čas. Aj preto funguje obecný zbor pre občianske záležitosti, ktorého dušou je Mária Šujanová. Jeho členovia pripravujú obecné spoločenské a kultúrne slávnosti - posedenia jubilantov, pripomienku Dňa matiek, strieborné či zlaté svadby...
Pečeňany, miesto na žitie
Pečeňany, dedina bokom od cesty, určite nie je bokom od života. Nie je v nej síce žiaden priemyselný park, ale miestna strojárska firma vyrába drevoobrábacie stroje, ktoré idú na odbyt nielen na Orave, ale aj v Poľsku, z umelecko - kováčskej dielne Miloša Bereša vyšli už desiatky originálnych ohrád, brán, balkónových zábradlí a iných pekných vecí. Mladí ľudia však majú stále dôvod odchádzať za pracovnými príležitosťami do Bánoviec, Trenčína i ďalej, ale nezatracujú svoju dedinu. Nejeden z nich prerába či chystá sa prerobiť rodičovský či starorodičovský dom na víkendový. Potvrdzujú tak, že Pečeňany sú stále dobré miesto na žitie.
