Nie je ľahké vo veku 15 rokov odpovedať na otázky: „Čo ma bude v živote baviť? Ktorú cestu zvoliť?“ Na začiatku je nesmierne, dovolím si tvrdiť životne dôležité, stretnúť ľudí, ktorí nás nasmerujú správnym smerom. Stretnúť ľudí, ktorí podajú pomocnú ruku a nemajú pri tom zovretú dlaň. Môžu to byť rodičia, učitelia, susedia z vedľajšieho domu... Môže to byť ktokoľvek, ale určite to musí byť človek s veľkým Č. Ten, kto dovolí mladšej generácii, aby jej narástli krídla a nestavia nad ňom zachytávaciu sieť. Každý z nás pozná osobu, ku ktorej môže tieto definície prvotných učiteľov lietania priradiť. A viem, ku komu by definície zaradila mladá talentovaná začínajúca umelkyňa z Cirkevnej školy úžitkového výtvarníctva sv. Lukáša v Topoľčanoch Lenka Kunštárová. Pravdepodobne by to bol starosta Veľkých Uheriec, Ing. Milan Toma, ktorý usporiadal debutantskú výstavu jej prác. Verte, či neverte, ľudia majúci radi umenie patria stále medzi obyvateľov našej planéty. Živým dôkazom sú Veľko-uherčania, ktorí vymenili nedeľnú poobednú siestu na gauči v obývačke za prechádzku spojenú s návštevou ich Kultúrneho domu, v ten deň zmeneného na výstavnú sieň obrazov.
Možno je ten správny čas motivovať mladých ľudí, aby sa nebáli povypínať televízory, opustiť internetové stránky a chaty, ukončiť počítačové hry a začať žiť kultúrne. Zvýšiť návštevnosť divadiel, kín, výstav, koncertov. Ukázať umeniu, že ešte stále nad ním finančne menej náročné aspekty života nezvíťazili.
Autor: Svetlana Síthová
