h bezprostrednej blízkosti. Stav rieky Nitry a priľahlých potokov sme monitorovali v stredu 29. marca, keď do ich stúpajúcich hladín ešte aj výdatne pršalo. Zatiahnutá obloha neveštila nič dobré, rovnako ako prognózy kompetentných, ktorí predpovedali, že kulminácia ešte len nastane a treba sa pripraviť naozaj na všetko.
Jarný príbeh našich vôd
Chocina, ktorá prichádza na svet ako Chocinka pod Pánskou Javorinou, aby v nemečkovskej priehrade odovzdala časť svojich kubíkov topoľčianskemu pivovaru, sa aj tento rok utrhla z reťaze.
V lete krotká, s vodou žabe po kolená, v marci zdivočie. Silu jej dodávajú snehy topiace sa na svahoch Považského Inovca a keď sa k nej pripojí Železnica, je na neudržanie. Niekoľko rokov sa jej vody zmestili do koryta aj na asi 300-metrovom úseku pod jacovskou Hôrkou. Uprostred minulého týždňa, tak ako vlani, však vystúpili z brehov. Vyliali sa na cestu, ale vďaka pieskovým zábranám sa do dvorov a domov ľuďom nedostali. Neistota, kým v stredu večer voda kulminovala, sa vo štvrtok ráno zmenila na úľavu - Chocina sa vrátila do svojho koryta zanechajúc po sebe doplavené kmene stromov a hromadu všemožných plastov.
Obecný úrad sa pohotovo postaral o dodávku piesku a vriec i pomoc ľudí v obecných službách. Občania, ktorých obydlia Chocina v Jacovciach ohrozuje, majú však ťažké srdce na správu povodia hornej Nitry, topoľčianskeho závodu Slovenského vodohospodárskeho podniku Piešťany. Vec má ale háčik - jelše a ostatné stromy lemujúce kritický úsek brehu rieky sú súčasťou chráneného územia.
Bebrava sa zaplnila vodami zo snehov v Strážovskej vrchovine. V stredu vznikla kalamitná situácia na jej hornom toku - v Krásnej Vsi, Slatinke na Bebravou, Šípku...
„Hrozba bola veľká, voda zaplavila také územie, aké si žiaden pamätník v našej obci nepamätá,“ popisuje situáciu starosta Krásnej Vsi Milan Došek, „pivnice, šopy, dvory boli zaplavené. V niektorých domoch mali v pivnici aj poldruha metra vody. Ľudia ešte len škody zratúvajú, ľudské životy neboli našťastie ohrozené.“
Nepamätná veľká voda spôsobila problém, ktorým sa zaoberalo mimoriadne obecné zastupiteľstvo. Cez rieku bolo v obci možno 20 lávok, ktoré si ľudia vybudovali hádam aj pred 50 rokmi bez stavebného povolenia. Takéto stavby postavené pred rokom 1976 zákon síce legalizoval, ale chybou lávok bolo to, že boli nízke a pôsobili ako prekážka vode, resp. toho, čo prinášala, čo znamená porušenie zákona. Vraj až zo 70 percent boli príčinou kalamity. Dôsledok?
„Dvanásť či pätnásť lávok sme strhli, čo rozhorčilo občanov,“ hovorí starosta. „Nemôžem im to zazlievať, veď na hornom toku Bebravy, a možno na celom, sme jediná obec, v ktorej intraviláne nie je rieka zregulovaná. Už vlani, keď bola vysoká voda, sa v zápisnici povodňovej komisie konštatuje, že treba situáciu v našej obci riešiť, ale nič sa nedialo a teraz je v správe komisie rovnaký zápis,“ ponosuje sa M. Došek. Dodáva, že nie je zástancom bočných ciest pri získavaní peňazí pre obec. V Krásnej Vsi sú však dôvody ich poskytnutia viac než opodstatnené. Voda zaplnila a vyplavila všetky žumpy, čo sa odohralo v ochrannom pásme vody II. stupňa.
Nitra na svojom strednom toku, samozrejme, tiež zmohutnela. Ochranné hrádze sú našťastie spoľahlivou zárukou, že Partizánske, Bošany, Topoľčany a ostatné obce na jej toku divoké jarné vody neohrozujú. (vš)
Autor: vš