ánovce nad Bebravou a Trenčín, ktoré sa už tradične môžu pochváliť aj bohatou povstaleckou minulosťou. Časť venovanú okresu Bánovce nad Bebravou pripravili Ján Holička a Ľudovít Hoos. S predsedom historicko-dokumentačnej komisie Ľudovítom Hoosom sme sa rozprávali o jeho najnovšom diele.
Prečo sa zaoberáte týmto obdobím slovenských dejín?
Problematikou protifašistického odboja sa zaoberám desiatky rokov. Už od mladosti, lebo otec bol priamym účastníkom SNP a vyrastal som v Uhrovci. Takto sa mi to dostalo pod kožu. Začal som si budovať bohatú knižnicu s odbornou literatúrou. Potom som aj využil príležitosť, že po 12. zjazde zväzu protifašistických bojovníkov sa ukončila transformácia, čiže stala sa spoločenskou organizáciou. Do 12. zjazdu mohol byť členom SZPB len držiteľ osvedčenia 255 (priamy účastník, partizán, odbojár, deportovaný, importovaný...). Využil som to a stal som sa členom. Táto organizácia sa skladá už z veľmi starých ľudí. Tí, ktorí mali 20 rokov v povstaní, sú už teraz starí. Presvedčili ma, aby som sa stal predsedom miestnej organizácie a potom okresnej. Potom vznikli oblastné výbory, kde som sa stal podpredsedom, zároveň predsedom historicko-dokumentačnej komisie. A mne vyplývalo z funkcie to, čo mi bolo veľmi blízke, teda zbierať dokumenty a argumenty okolo SNP.
Myslíte si, že kniha bude mať odozvu?
Je to tenká publikácia. Bola spracovaná už vlani, ale bohužiaľ, naša organizácia nemá veľa prostriedkov. Väčšinou sme do toho vrážali vlastné peniaze. Myslím si, že sme sa vydali správnym smerom, lebo sme sem na prezentáciu pozvali riaditeľov škôl. Cez nich vlastne pozývame žiakov vyšších ročníkov. Táto výstava im bude otvorená a zabezpečíme aj odborný výklad. Myslím si, že len keď jedna desatina mládeže si odnesie čosi v pamäti, aj to bude úspech, lebo v učebniciach dejepisu nie je nič také.
Určite máte zmapovanú situáciu okolo pomníkov v regióne. V akom sú stave?
Snáď až na dva-tri prípady, ktoré nie sú v dobrom stave, je situácia dobrá. O každý sa starajú starostovia obcí, i keď nie všetci využívajú možnosti zo zákona, ktorý im umožňuje dostať finančný príspevok. Príspevok na každý hrob je však nízky. Tam, kde je jeden pamätník a má kovovú ohrádku, príspevok nie je ani na nákup farby. Môžem však vyzdvihnúť starostu obce Šípkov. Má v obci dva pamätníky. Je to v neprístupnom teréne a stará sa o ne tak, že je radosť prísť tam. Minulý rok koncom leta sme mali výjazdové zasadnutie priamo v Šípkove, kde sa udiali vraždy.
Čo sa presne odohralo v Šípkove?
Postrieľali pastierov, dokonca brutálne podrezali šestnásťročného chlapca Elemíra Suchého. Potom tých povraždených podmínovali a vyhlásili v dedine, že sú v hore mŕtvi. Kto tam mal príbuzných, išiel hore, a tak aktivoval míny. Zahynulo teda oveľa viac ľudí, ako zastrelili. Pôsobila tam aj Nižňanského skupina, rota Jozef, ktorá bola oblečená v uniformách čs. povstaleckých vojakov. Ľudia zo Šípku verili, že sú to partizáni, a preto sa stala táto tragédia. V obci priamo chytili štyroch Šípkovčanov a v krčme ich beštiálne zavraždili. Museli si sami nahádzať slamu, zatĺkli ich do skríň, a tak ich zaživa upálili. Príbuzní ich spoznali len podľa bagandží.
Čo chystáte do budúcnosti?
Ak sa nám podarí získať trochu peňazí, chceme urobiť videodokument. Mám už zmapované obce, napríklad Cimennú, Kšinnú, Šípkov. Ešte pokiaľ ľudia žijú. Ak sa nám videodokument podarí, chceli by sme ho spracovať do septembra, kedy máme zjazd. Oblastný výbor Trenčín by sa chcel takto prezentovať.
Teraz zase ožíva neonacizmus. Stretli ste sa už s ním?
Priamo mňa ako osoby sa to nedotýkalo, ale našej organizácie áno. Mali sme výkladnú skrinku a vždy nám ju zničili. Jedenkrát sme ju dali zaskliť, druhýkrát nám pomohlo mesto, ale potom sme ju znova ani neopravovali. Teraz budú prideľované skrinky na námestí a tam budú aj priemyselné kamery. Myslím si, že tam si už nedovolia. Naša činnosť je v Bánovciach o to zložitejšia, že tu pôsobil Tiso ako dekan.
Autor: ab