l.
Po prečítaní tejto naozaj veľmi zaujímavej a tendenčnej správy som došiel k názoru, že nejde ani tak o „analýzu“ zdravotníckych služieb, ako o analýzu mojej osoby a diskreditáciu Nemocnice Topoľčany, n. o. Z tohto dôvodu som nútený na článok odpovedať, pretože v spomínanej „analýze“ pána poslanca sú uverejnené údaje, ktoré zavádzajú občanov a nie sú podložené žiadnými relevantnými argumentmi.
Analýza či osočovanie?
Neviem, na základe akých kritérií dospel pán poslanec k názoru, že ide o analýzu zdravotníckych služieb Topoľčianskeho okresu, pretože až na pár čísel povytŕhaných z kontextu sa skoro väčšina jeho „analýzy“ venuje citovým výlevom na moju adresu o mojej neschopnosti, arogantnosti atď.
Mám pocit, že problém, ktorý pána poslanca trápi, je niekde inde. Možno je za tým neúspech druhej skupiny, ktorá zo všetkých síl bojovala o topoľčiansku nemocnicu, kde pán poslanec figuroval v orgánoch tejto konkurenčnej neziskovky. Možno ním je nie vždy súhlasné stanovisko riaditeľa tak, ako bol na to zvyknutý počas štyridsiatich rokov, a možno sa dá tvrdiť aj o nezmierení sa so skutočnosťou, že raz treba aj odísť na zaslúžený odpočinok po dobre vykonanej práci. Nuž, ťažko povedať.
Tiež ma udivuje, že počas celého obdobia, keď som bol na poste riaditeľa, pán poslanec nepublikoval žiadnu „analýzu“, ktorá by pomohla nájsť východiská, ako zastaviť hospodársky pád NsP. Aj keď priznávam, že po prvýkrát som počul prezentovať tieto názory na spomínanom stretnutí zamestnancov s členmi správnej rady, dozornej rady a zakladateľov neziskovky, ktoré organizovala odborová organizácia 6.marca a kde - ako som sa následne dozvedel - pán poslanec nebol vôbec pozvaný odborovou organizáciou, no aj napriek tmu sa ho zúčastnil. Pravdepodobne sa pozval sám, aby v diskusnom príspevku ozrejmil, čo všetko zlé som urobil. Myslím si, že následná reakcia prítomných zamestnancov nebola podľa predstáv pána poslanca. Niet sa čomu čudovať, pretože väčšina z nich tam pracuje dlhšie ako ja.
Ďalej si dovolím uviezť pár argumentov, ktoré hovoria o tom, ako na tom bola NsP Topoľčany v troch základných oblastiach - ekonomickej, personálnej a v oblasti rozsahu poskytovania zdravotnej starostlivosti pred mojím nástupom do funkcie riaditeľa, po mojom nástupe na funkcie v máji roku 2003 a po sedemmesačnom pôsobení vo funkcii riaditeľa Nemocnice Topoľčany, n.o. Dotknem sa niektorých tém, spomínaných pánom poslancom.
Preto si zoberieme veci pekne po poriadku. V roku 2003 som sa po mojom nástupe snažil čo najrýchlejšie zoznámiť s realitou v NsP, ktorá bola viac než nelichotivá. Nemocnica v tej dobe produkovala dlh v rozpätí cca osem až desať miliónov korún mesačne, mala asi 880 zamestnancov a v rámci poskytovania zdravotnej starostlivosti boli oddelenia, ktoré vykazovali pozitívny hospodársky výsledok, ale i také, ktoré vykazovali stratu. Samozrejme, po dôkladnej analýze si manažment stanovil priority, kde prvoradé bolo zachovanie pôvodného rozsahu zdravotnej starostlivosti a na druhej strane dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu, čím nás zaväzoval aj zriaďovateľ nemocnice – Nitriansky samosprávny kraj. Každý manažér podobného zdravotníckeho zariadenia, ktorý rozumie problematike, vie, o čom hovorím. Na základe týchto nelichotivých argumentov sme boli nútení pristúpiť k nepopulárnym opatreniam, ktoré mali zastaviť ekonomický pád topoľčianskej nemocnice za súčasného nezníženia úrovne a kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti v regióne. Ku koncu roka 2005 mala Nemocnica Topoľčany, n.o. asi 640 zamestnancov a zadlžovala sa mesačne sumou šesťstotisíc korún. Nezrušilo sa ani jedno oddelenie, čiže môžeme hovoriť, že proces reštrukturalizácie bol tesne pred zavŕšením a minimálnym navýšením finančných prostriedkov mohla neziskovka na konci roka 2006 dosiahnuť za priaznivých podmienok vyrovnané hospodárenie.
Pán poslanec má pravdu v tom, že som prepustil cca 260 zamestnancov, len zabudol podotknúť, že to bolo jedno z nevyhnutných opatrení a že títo zamestnanci boli, žiaľ, prepustení z dôvodu nadbytočnosti. Verte, že to nešlo o ľahké rozhodnutia. Samozrejme, že sa to dotklo všetkých zamestnancov, čiže aj lekárov. Niektorí, o ktorých pán poslanec hovorí, že boli „donútení“ odísť, odišli z dôvodu , že im iné nemocnice, ktoré už prešli týmto procesom, vedeli ponúknuť lepšie platové ohodnotenie. Iní odišli do súkromnej praxe, jedného z primárov sme prepustili na základe hrubého porušenia pracovnej disciplíny a čo sa týka osoby pána poslanca - ten odišiel do dôchodku tak, ako ostatní zamestnanci v dôchodkovom veku. Preto sa nečudujem jeho vyjadreniam, že som mal necitlivý prístup ku zamestnancom, keď sa tento proces dotkol aj jeho osoby. Kto vie, ako by hodnotil moju osobu, keby mal možnosť zažiť ďalších desať riaditeľov - ako spomína vo svojom článku - a viesť krčné oddelenie v štýle stalinizmu ďalších 40 rokov. Tiež som nechápal obsah listu adresovaného na mňa ako vtedajšieho riaditeľa po jeho odchode, kde ma upozorňuje, že jeho odchodom nie je schopné ORL oddelenie poskytovať ten rozsah a spektrum zdravotnej starostlivosti, ako za jeho primariátu. Je smutné, že odborník jeho kvalít za celé to dlhé obdobie neodovzdal svoje dlhoročné skúsenosti mladším kolegom, ktorí by mohli pokračovať a udržiavať dobre referencie krčného oddelenia. Žiaľ, títo sa dostávali len k jednoduchým operačným výkonom a základné operácie robil pán primár, o čom svedčia záznamy v operačných knihách. Možno by nám sami lekári vedeli povedať viac, len ten strach, o ktorom pán poslanec hovorí, im to nedovolil. Myslím si, že aj tento fakt, že som presadzoval, aby mladší kolegovia aj na „jeho“ oddelení, ako sa vyjadril na spomínanom stretnutí zamestnancov, viac operovali, na mňa vrhá svetlo zlého riaditeľa.
Utajené konto ORL
Dotknem sa aj ekonomických ukazovateľov. Analytici sú určite nadšení, keď k nim pribudol ďalší odborník v tejto oblasti v podobe pána poslanca, ktorý na základe troch výnosových ukazovateľov zhodnotil, že nemocnica nenaplnila zmluvné objemy, čo je, podľa neho, spôsobené nedostatkom lekárov. Na základe týchto skutočností si myslím, že pán poslanec asi ani hospodársku analýzu nevidel a číslam, ktoré uvádza, dostatočne nerozumie. Pokles financií v roku 2005, o ktorom hovorí, bol spôsobený tým, že sa od začiatku roka začali prísne dodržiavať zmluvné objemy s poisťovňami a nebolo prípustné, keďže sme chceli dosiahnuť vyrovnaný rozpočet, robiť nadlimitné výkony a výkony, ktoré nám poisťovňa nepreplácala, ako to bolo v roku 2004. Pre ilustráciu - len „jeho“ oddelenie v roku 2003 vykázalo stratu cca 2,3 mil. korún, čo spôsobili vysoko náročné operácie, plastické operácie nosa, ušníc. Tieto sme s poisťovňami nemali zmluvne podchytené a nemocnica na to finančne doplácala. Pán poslanec veľmi dobre vie, o čom hovorím. Možno práve môj nesúhlas s takýmto počínaním vytvoril u pána poslanca apatiu voči mojej osobe. Aj napriek opakovaným upozorneniam nebol pán poslanec schopný dodať a do môjho odvolania ani nedodal požadované podklady, na základe ktorých by sme vedeli argumentovať a tieto operačné výkony u poisťovní zazmluvniť. Ktovie prečo? Možno v jeho súkromnej ambulancii, ktorú si nedávno otvoril, platia iné pravidlá uzatvárania zmlúv na výkony s poisťovňami, a preto sa rád poučím.
Nedá mi nezareagovať na vetu, v ktorej sa vyjadruje o niektorých zakladateľoch, ktorí sledujú len vlastné záujmy. Rád by som vedel, o aké vlastné záujmy ide, lebo teraz neviem, ako mám pochopiť fakt, že práve pán poslanec ako jediný písomne žiadal nemocnicu o odkúpenie budovy bývalého kožného oddelenia. Zrejme ju chcel darovať nejakej charitatívnej organizácii. Taktiež som nevychádzal z údivu, keď som sa dozvedel z listu pána poslanca, ktorý adresoval správnej rade koncom októbra minulého roka, že od roku 1994 je založené konto ORL, resp. „vkladná knižka ORL oddelenia“. O tejto vkladnej knižke som dovtedy vôbec nič nevedel a pritom NsP mala vlastný sponzorský účet s presnou evidenciou darovacích zmlúv a finančných prostriedkov. Nemal som vedomosť, akou formou bola vedená evidencia na tomto konte, kde sú darovacie zmluvy, koľko finančných prostriedkov sa na účte nachádzalo atď. Žiaľ, skôr, ako som sa to dozvedel, odvolali ma z funkcie riaditeľa. Možno by nám to vedeli objasniť pacienti.
Trafená hus...
Čo sa týka môjho svojvoľného odpustenia údajných 20 miliónov korún, v tomto prípade ide zo strany pána poslanca opäť o účelové zavádzanie občanov, pretože pravda je úplne iná. Túto súdnu kauzu a mnohé iné sme zdedili po predchádzajúcom manažmente, keď táto konkrétna sa ťahala na súde od roku 2001. Až nám sa na základe argumentov a rozhodnutia súdu podarilo získať finančné prostriedky, ktoré boli investované do prístrojového vybavenia /CT, laparoskop, Rtg, atď./. Neviem, aké zásluhy spomínaného vtedajšieho právnika má pán poslanec na mysli, pretože okrem pracovnej zmluvy nebolo vôbec vidieť, že by v NsP právnik pracoval. Totiž počas celého môjho funkčného obdobia sa nám nepodarilo nájsť ani jeden list či doklad podpísaný spomínaným právnikom, nehovoriac o tom , že od môjho nástupu súčasný právnik do dnešného dňa nenašiel kompletný register zmlúv, ktorý by NsP mala mať zavedený.
Tiež viem, že mi pán poslanec nevie odpustiť tie 3 milióny v rámci kapitálových výdavkov z ministerstva, za ktoré mal byť zakúpený nezmyselne drahý operačný mikroskop na „jeho“ oddelenie a my sme na základe žiadosti a po súhlase NSK tieto 3 milióny účelovo prerozdelili a kúpili sme operačný mikroskop na „jeho“ oddelenie, laparoskopické inštrumenty pre chirurgiu a veľmi dôležitý prístroj na umelú pľúcnu ventiláciu pre ARO oddelenie. Teraz neviem - som v rozpakoch, že by to nebolo správne rozhodnutie?
Čo sa týka úplatkov, ktoré pán poslanec spomína, nechápem... Keď má o takýchto praktikách vedomosti a dôkazy, prečo verejne vyzýva niekoho iného a v zmysle zákona nekoná on sám? Veď má na to mandát! Alebo že by platilo porekadlo našich starých materí - „Trafená hus...“.
Je toho veľa, o čom by sa dalo hovoriť, ale dovolil som si reagovať iba na niektoré vyjadrenia pána poslanca, ktoré sa nezakladajú na pravde a zavádzajú občanov. Len neviem, či mu mandát poslanca dáva právo očierňovať iných bez dôkazov a topoľčiansku nemocnicu, v ktorej, mimochodom, znovu operuje. Čo k tomu dodať? Možno sú to ešte zakorenené praktiky z minulých čias, keď pán poslanec bol, ako ho označil na spomínanom stretnutí zamestnancov jeho bývalý kolega - citujem jeho slová - „komunistický, nomenklatúrny káder.“
Záverom by som chcel podotknúť, že aj keď som nastúpil do obdobia, keď sa musela urobiť, ako ľudia zvyknú hovoriť, „špinavá“ robota, v odborných kruhoch sa bavíme o reštrukturalizácii, ktorá sa nevyhla aj nepopulárnym opatreniam. Zvykol som si, že odo dňa môjho odvolania za všetko zlé, čo sa v nemocnici udialo, môžem ja. Je však podozrivé, že kritiku na adresu Nemocnice Topoľčany, n.o. a moju počujem z úst ľudí, ktorých som nezaradil do orgánov tejto neziskovky a figurovali v konkurenčnej skupine, ktorá neuspela. Pritom niektorí z nich neurobili pre topoľčiansku nemocnicu vôbec nič. Možno práve teraz je tá vhodná chvíľa... Na druhej strane ma nesmierne teší, že skoro väčšina zamestnancov pochopila naše zámery a sami začali vidieť smerovanie a cieľ tejto organizácie, za čo im patrí moje poďakovanie, aj keď momentálne nemám od konca januára žiaden vplyv na chod nemocnice.Naozaj môžu byť na seba pyšní, pretože výsledky ich práce aj odborná verejnosť (hodnotenie VšZP, denník SME) hodnotí zdravotnú starostlivosť, ktorú poskytuje topoľčianska nemocnica ako veľmi dobrú, keď v rámci Slovenska je medzi desiatimi najlepšími nemocnicami.
Avšak teraz vidím, že tak ako ja, aj tisíce spoluobčanov môže spokojne spávať, keď zdravotníctvo v rámci Topoľčianskeho okresu zastupuje pán poslanec – človek, u ktorého na prvom mieste bol, je a vždy bude pacient a nie osobné záujmy, a nie je mu bližšia košeľa ako kabát...
Autor: Igor HUPKA
