by mohol logicky vyriešiť obecný vodovod, ale ten len tak ľahko nebude. Posledné štyri obce zlatníckej doliny (Zlatníky, Malé a Veľké Hoste, Pochabany) zostali akoby na konci reťazca. Bez vodovodu i kanalizácie. Existuje alternatíva pripojenia sa na motešický vodovod od Ruskoviec, pridali by sa aj Veľké Držkovce, Haláčovce a Otrhánky. Časový horizont však nie je lichotivý. Plán vodárenskej spoločnosti počíta s vybudovaním vodovodov v obciach nad 2000 obyvateľov do roku 2015, takže Zlatníky, ktoré vôbec nedosahujú túto hranicu, by mali prísť na rad až po tomto „magickom“ roku. Obecný rozpočet by sám nezvládol vyfinancovať ani zlomok akcie. Podľa päťročnej štúdie by len obecné rozvody stály 36 miliónov korún.
Keby sa aj napokon podarilo zrealizovať vodovod, záujem oň, napriek vymenovaným skutočnostiam, je malý. V dedine žije veľa starších a osamelých ľudí, ktorí už nemajú záujem. Podobný prípad nastal aj po plynofikácii. Po zdražení prešla väčšina späť k vykurovaniu drevom. O drevnú hmotu nie je tu núdza.
Navyše, obec je stále úverovo zaťažená. Na splynofikovanie kotolne školy si zobrali úver vo výške 600 tisíc. Hoci ceny plynu stále stúpajú, starosta Milan Gešnábel je presvedčený o správnosti tohto kroku.
„V škole pracujú moderné účinné kotle. Spotreba plynu by tak nemala byť taká vysoká ako pri starých kotloch. Je to dobrý krok aj z pohľadu ochrany životného prostredia.“
Škola bola pôvodne naprojektovaná ako 14 triedna, teraz má asi 170 žiakov, čo je polovica z toho, čo sa plánovalo. Obecné zastupiteľstvo už aj rozmýšľa o alternatívnom využití budovy. Jedno krídlo by sa mohlo podľa nich využívať buď na ľahkú výrobu, napr. šitie, ktorá by nerušila chod vyučovania. Do novembra v Zlatníkoch fungovala aj odevná výroba Ozety Neo. O prácu prišlo asi 30 ľudí. Najmä pre matky s malými deťmi je problematické nájsť si prácu. Dochádzanie z tejto obce je zložité. Najlepšie autobusové spojenie je s Bánovcami nad Bebravou, ale Partizánske a Topoľčany... to je problém. Keď ženy pracovali v prevádzke Ozety, ich pracovná doba bola aj prispôsobená spojom z doliny.
Jeden trakt školy by sa však mohol využiť aj na vytvorenie malých bytov pre mladé rodiny, alebo buniek pre starších, o ktorých by sa starala opatrovateľská služba. Pri škole je zdroj vody, ktorý je pod stálou kontrolou, keďže ho využíva aj školská kuchyňa. Tu by teda nebol problém, aj keď nedobudovaná základná infraštruktúra bráni ďalšiemu rozvoju obce. „Ako mám riešiť napríklad bytovú otázku pre mladé rodiny, keď nemáme dostatočný zdroj vody? To isté sa týka aj podnikateľského zázemia. Každý podnikateľ požaduje predsa inžinierske siete, teda aj vodovod a kanalizáciu, ktoré nemáme,“ hovorí starosta.
Po zime dostali zabrať aj cesty vedúce cez Zlatníky. Tlmiče áut musia byť v dobrom stave, aby vydržali nápor jám na ceste vedúcej rovno cez dedinu. Jej stav je šokujúci, hlavne keď si porovnáte túto cestu s okolitými dedinami. Starosta vysvetľuje: „Cesta ešte nie je taká stará, ale podľa mňa tu bol položený nekvalitný materiál. Na stave vozovky je vidieť ,ako sa striedali várky asfaltu. Cesta dostala zabrať aj pred niekoľkými rokmi, keď v našich lesoch bola kalamita. Vyvozilo sa vtedy veľa drevnej hmoty a cesta bola neúmerne zaťažená.“ Ide však o štátnu cestu, takže na ťahu je najmä správa ciest. „Urgoval som aj u novozvoleného predsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja, krajských poslancov z bánovského okresu, v komisii dopravy pri VÚC a aj na správe ciest, skúsil som všetko,“ hovorí už bezradne starosta.
Podľa jeho posledného vyjadrenia cesta v Zlatníkoch by sa mala tento rok dostať do plánu súvislých opráv. Podľa možností obecného rozpočtu pokúsili by sa vylepšiť tento rok tiež obecné cesty.
Tento rok dostala punc oficiality spolupráca s rovnomennou moravskou obcou Zlatníky pri Opave. Asi pred rokom ju začali futbalisti a postupne sa zapojili všetky zložky. Moravskí futbalisti prišli cez leto na sústredenie na Slovensko, poľovníci odišli na Moravu a vymenia sa aj hasiči pri floriánskej súťaži v máji. Obe obce majú síce rovnaký názov, ale tu sa ich podobnosť končí. Moravské Zlatníky sú o viac ako polovicu menšie a nie sú obklopené lesmi. Posledným krokom k upevneniu zväzku bolo podpísanie dohody o partnerstve a spolupráci 26. januára.
Najnovším počinom v kultúrnej oblasti by malo byť vydanie monografie o obci. Štyri kapitoly už odborný kolektív historikov napísal a v máji by sa mala vytlačiť, takže k spevníku Zlatníky v ľudových piesňach, spevných a tanečných tradíciách by pribudla asi 180 stranová publikácia aj s fotkami, ktorá by mapovala celú históriu obce.
Poctu histórii by chceli vzdať aj múzeom – starým domom pri obecnom úrade. Postupne by v ňom chceli zhromaždiť staré poľnohospodárske nástroje a predmety dennej potreby, aby dokumentovali staré zvyky. V týchto dňoch sa interiér vymaľuje a postupne sa urobí aj plot okolo domu. Spredu by mal byť tradičný – z lieskových palíc.
Autor: ab
