a darilo v gazdovských humnách aj na verejných priestranstvách. V chotári obce je tiež Rákociho dub, statný solitér, pod ktorým vraj pred tristo rokmi ležalo táborom kurucké vojsko. Možno pred krvavou bitkou pri Trenčíne, ktorá znamenala začiatok konca povstania Františka Rákociho II. proti Habsburgovcom. Nie náhodou je strom aj dominantou obecného erbu a možno sa ani pán starosta neurazí, keď pripomenieme, že jeho meno je Jozef Hruška.
Podlužianska zeleň zatiaľ vyčkáva, kým sa jar usadí v našich uliciach, ale jej trucovaniu bude skoro koniec, veď do Podlužian už priletel ich bocian, čo hniezdi na komíne obecného úradu.
Čo je nového v obci?
Prší, v úradovni obecného úradu sa „podpisujú“ nezamestnaní, zapojení do tzv. aktivačných prác, aby nezabudli, že bez práce nie sú koláče. „Nie je to s nimi najľahšie,“ komentuje ich prítomnosť starosta, „najmä v týždni po 20., keď míňajú svoj zárobok. Vtedy nejeden z nich zabudne prísť do práce. Zmluvu s úradom práce majú podpísanú 11 z 50 našich nezamestnaných. Je to podľa mňa veľmi drahá pracovná sila v porovnaní s úžitkom, ktorý prináša,“ mieni starosta, „ale z ľudského hľadiska je to istá forma pomoci, aby tí ľudia neupadli do úplnej apatie a beznádeje.“
V obci, ktorá má okolo 800 obyvateľov, je motivácia nezamestnaných skôr okrajová téma už aj preto, že iniciátorom aktivačných prác sú úrady práce.
Čo je nového vo vašej obci, pán starosta?, je podľa J. Hrušku najnevďačnejšia otázka, ktorú mu občas kladú novinári.
„ V prvej chvíli musím povedať, že neviem,“ smeje sa starosta, „všetko nové, či opakujúce sa staronové je v okamihu, keď sa tým začneme zaoberať, bežné. Pokiaľ sa to čo len trochu dá, nič neodkladáme na neskôr,“ vysvetľuje skúsený, už štrnásť rokov prvý muž obce. Vo funkcii mu pribudlo nielen šedín, ale aj skúseností. V Podlužanoch majú
7-členné zastupiteľstvo.
„Musím pochváliť nielen poslancov, ale všetkých spoluobčanov za to, že pred štyrmi rokmi vybrali takých kandidátov, zvolili takých poslancov, pred ktorými musím zložiť klobúk. Až budem v decembri končiť, budem im musieť sedemkrát poďakovať!“ vyslovuje starosta mienku, ktorú veru nemá o svojich partneroch v obecnej samospráve každý jeho kolega.
Obec má ročne k dispozícii asi 4,5 milióna korún, z ktorých popri udržiavaní a zveľaďovaní obecného majetku, verejného osvetlenia, mzdách a odvodoch zamestnancov obecného úradu, podpore športu, hasičského zboru i kultúry financuje základnú školu pre 1. - 4. ročník a materskú školu.
„Každú korunu musíme aj trikrát otočiť v dlani, kým ju vydáme,“ hovorí hlava obce, „ak je skromnosť cnosťou, myslím si, že by nám občania nezazlievali, keby sme z nej mohli trochu spustiť, lenže nie je za čo.“
Vlani v obci rekonštruovali a zmodernizovali dom smútku na cintoríne, pred vchodmi do evanjelického i katolíckeho kostola upravili, resp. upravujú plochu, aby ľudia vychádzajúci z chrámu nemuseli vstupovať rovno na vozovku. „Skultúrnili sme aj kulturák,“ pohráva sa starosta so slovíčkami, „zatiaľ iba vnútrajšok a máme v pláne aj novú fasádu, náš kultúrny dom má už 40 rokov. Na obecnom úrade sme vymenili okná, tiež by sme chceli vynoviť fasádu. Aj strecha na škole už pýta jesť, bude treba vymeniť tiež okná, a to sa bude rátať na stotisíce,“ vyratúva J. Hruška urobené i to, čo bude čakať budúci poslanecký zbor a starostu. Nie je vylúčené, že to budú viacerí tí istí ako dnes.
Tradícia - opora
dobrovoľníctva
Podlužany sú osobitne známe svojimi dobrovoľnými hasičmi a treba dodať, že aj hasičkami. Aj keď to nezvyknú domáci zdôrazňovať, dokonca medzinárodne. Súťažia totiž v Slovensko-moravskej hasičskej lige. Nielen súťažia, ale aj víťazia, dokonca dvakrát za sebou. Muži sa v medzinárodnom hasičskom zápolení pohybujú na 5. - 6. mieste. Za všetkých zapálených menuje pán starosta Martina Korbela, 37-ročného veliteľa obecného dobrovoľného hasičského zboru. Ten vedie popri spomínaných aj dorastenecké a žiacke družstvo. Pozoruhodným fundamentom podlužianskeho hasičstva je dlhoročná tradícia. Tá žije nielen zo spomienok a aktuálnych úspechov, ale dekórum jej dodáva aj vzácna zakladajúca listina spred 120 rokov. Okrúhle jubileum si
v obci pripomenú tento rok.
„Kto je trochu zasvätený, ten vie oceniť výkon hasičov - športovcov, veď dnes je hasičský útok ako výmena loptičiek na tenisovom kurte. Pozriete vľavo, otočíte sa vpravo a za 15 sekúnd je po všetkom!“
Hasiči však necvičia iba pre šport. Keď bolo treba pred dvoma rokmi hasiť v obci požiar dvoch rodinných domov, preukázali pripravenosť a duchaprítomnosť hodnú profesionálov. Tiež keď treba vyčerpať vodu zo zaplavených pivníc či studní, sú domáci hasiči naporúdzi.
Aj na futbale v Podlužanoch záleží, a nielen prezidentovi futbalového klubu Prefa-stav Podlužany Karolovi Tuchyňovi, ktorého starosta označuje za osobnosť držiacu pri živote nielen mužstvo dospelých, ale aj dorastenecké a žiacke družstvá. Pripomína tiež prajného patróna podlužianskeho futbalu, rodáka Alexandra Károlyiho, predsedu disciplinárnej komisie Česko-moravského futbalového zväzu. Kde môže, tam Podlužancom pomôže.
Osobitý rozmer spoločenskému životu v Podlužanoch dodáva miestna asi 15-členná organizácia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Predovšetkým tradičnou dôstojnou augustovou pripomienkou a oslavou SNP, ktorú obyčajne uzatvára zábava pri hudbe a speve a aj „nejaká tá klobáska“. Čo nie je samozrejmé, je členstvo mladých ľudí. Pamätníkov - priamych účastníkov Povstania z roka na rok ubúda, ale hlásia sa mladí, reagujúci svojím členstvom na prejavy a manifestácie „podivných živlov“, vraví J. Hruška.
Do celoročného scenára obecných osláv aj v Podlužanoch patrí vynášanie Moreny, stavanie mája, Deň matiek, Medzinárodný deň detí, prázdninový futbalový turnaj, na ktorý prichádzajú aj hostia z Moravy, Mesiac úcty k starším, ale aj zimná šmýkačka. Tú vyhlasuje starosta obce najmä pre tých, ktorí sa celú zimu nesánkujú, ale na výzvu obecného rozhlasu dajú. „Býva tam naozaj živo a veselo, lebo prichádzajú šmýkači s tými najroztodivnejšími šmýkadlami, a samozrejme, aj diváci na čaj,
o ktorý sa postará starosta a o to, čo je v ňom, každý sám.“
Aká bude budúca
samospráva?
V rozhovore so skúseným a rozhľadeným starostom nemožno vynechať tému o očakávanom vývoji verejnej správy, o posilňovaní jej autority a rozširovaní manévrovacieho priestoru v rozhodovaní o regionálnom rozvoji. Jozef Hruška oceňuje ideu i činnosť mikroregionálnych združení, konkrétne Podhoria, ktorého sú Podlužany členom. Zároveň však konštatuje určitú vyčerpanosť tém a limity zásadnejších rozhodnutí, napríklad investičných alebo administratívnych.
„Spomienka na strediskové a tzv. zánikové obce je ešte veľmi živá,“ domnieva sa J. Hruška. „Tradícia osídlenia Slovenska je odlišná od holandskej, dánskej či írskej. Pokladal by som za nešťastné nejaké administratívne vrchnostenské zlučovanie obcí do väčších celkov na úkor menších dedín. Ľudia musia sami prísť k poznaniu, že určité veci je výhodnejšie pripravovať, rozhodovať o nich vo väčšom celku. Vývoj v školstve, sociálnych službách, stavebnej agende, vznik spoločných úradov naznačuje budúcu cestu vývoja aj na Slovensku,“ myslí si podlužiansky starosta.
Ako ilustráciu k tomu pridáva skúsenosť s manipuláciou s komunálnym odpadom vo vlastnej obci. „Nie je, samozrejme, ideálna, ale za desať rokov, čo odpad triedime, sa veľa zlepšilo. Na tento rok sme vyrubili paušálny poplatok 120 Sk za osobu na rok a k tomu žetóny - 15 korún za vyprázdnenie jednej smetnej nádoby. Objavia sa ešte aj divoké skládky, ale väčšina už prišla na to, že triedenie je najvýhodnejšie. Teraz sa ešte sústredíme na kompostovanie biologického odpadu. Nie je to nič iné len výchova k zodpovednosti, ohľaduplnosti a ochote spolupracovať,“ uzatvára optimista - starosta Jozef Hruška.
Autor: vš
