j prípravu.
Prvý aprílový deň dovoľuje uskutočňovať rôzne lotroviny. Vystreliť si z niekoho, oklamať, zosmiešniť (samozrejme, všetko v medziach normy) je v tento deň dovolené. Vtedy prvý apríl funguje ako heslo, ktoré nachytanému prezradí, prečo bol terčom výsmechu. V iný deň by sa možno urazil, no prvého apríla sa pousmeje a dokonca si niektorí zvyknú vyčítať, že sa nechali nachytať.
V tomto smere je prvý apríl akoby súrodenec posledného dňa v roku – Silvestra, pretože aj v tento deň je dovolené blbnúť, jašiť sa a stvárať rôzne bláznivé kúsky. Vraj za to, ako tieto dva dni vyzerajú (prvý apríl a Silvester), môžu starí Rimania. Pri reforme kalendára v roku 46 pred Kristom určil cisár Julius Caesar práve 1. apríl za prvý deň v roku. Súviselo to s oslavami jarnej rovnodennosti, ktoré vrcholili práve 1. apríla. Tento dátum vydržal v takejto podobe až do 16. storočia. Potom francúzsky kráľ Karol IX. určil začiatok roka na 1. januára. Začiatok apríla však v pamäti ľudí ostal ako termín bláznovstiev. Na svete je však ešte jedna prvoaprílová legenda, ktorá tvrdí, že 1. apríla sa narodil Judáš Iškariotský – zradca Ježiša Krista. Práve pre zradu sa nedoporučuje v tento deň veriť nikomu a ničomu.
Aj počasie vie v apríli stvárať poriadne kúsky, nie nadarmo sa o ňom hovorí ako o nestálom, bláznivom a vrtošivom. Nesmelá jar sa bije s odchádzajúcou zimou a následky tohto miestami až neľútostného boja pociťujeme MY, ľudia, na vlastnej koži.
Prvý apríl má však ešte jeden obsah – budí sa príroda, preto ide aj o Deň vtákov. Ak neveríte, choďte do prírody a započúvajte sa do ich jarných koncertov...
