MY máme prvý apríl v redakcii minimálne päťkrát do týždňa umocnený nielen našimi bytosťami, ale tiež úsmevnými udalosťami, o ktoré nebýva ani na našej novej adrese núdza.
Niekto uvedomelý raz povedal, že macher je ten, kto si vie vystreliť sám zo seba, tak si ideme teraz trochu pomachrovať i MY. Aby sme veci uviedli na pravú mieru, od apríla (aká náhoda!) pribudol do našej redakčnej rodiny nový zmluvný člen – inzerťák Aďo. Sympatický mladý chalanisko okrem toho, že nosí z terénu inzeráty, rozširuje si obzor svojich vedomostí na vysokej škole a hoci je iba na začiatku (kariéry i školy), zapadol medzi nás takmer okamžite. Krst, z ktorého je aj ilustračná snímka, absolvoval v jednej nemenovanej diskotéke a jeho „krstnými rodičmi“ sa stali odbyťák Mário (vpravo) a šporťák Jaro (v strede), ktorí sa svojej zodpovednej úlohy zhostili až priveľmi zodpovedne a takým nadmieru veľkolepým spôsobom, že Aďa (vľavo) po tej noci vraj už nemôže nič viac v živote prekvapiť. Ono celkovo sa v našej redakcii traduje, že pokiaľ chceš zažiť nejaký trapas, vyber sa niekde s Máriom, pokiaľ nemáš odvahu vykonať nejakú lumpárňu, povedz o nej Máriovi a máš istého parťáka, pokiaľ sa chceš zasmiať na niekoho účet, zdržuj sa pri Máriovi a pokiaľ si chceš vypočuť jedinečne podanú a nenapodobiteľnú telefonickú debatu, zavolaj Máriovi (dovo, dopi - rozumej dovi, dopo). No zabodovať vedia i naše baby. O Ľubkiných hláškach by sme mohli písať legendy (Vrchol vrcholov, alebo Ako keby tu nad nami nejaký oný stál, prípadne Stoosemdesiat na stoosemdesiat). Dokonca sme v poslednej dobe zistili, že sa v nej ukrývajú tlmočnícke vlohy, keď jednému zákazníkovi vietnamského pôvodu vysvetľovala, ako to u nás beží pri podávaní inzerátu. Ani srnky netušia, kde na tie výrazy chodí, no MY sa z nich mimoriadne vytešujeme, o čom svedčia obrovské decibely nášho smiechu. Aj Andrea má podobného koníčka, takže sa obidve vynikajúco dopĺňajú, čo vôbec nie je na škodu. Ľubkine „kindervajco“ a ďalší člen rodiny Ivetka nás vie tiež ohúriť kadečím. Minulý týždeň sa len tak mimochodom zamyslela a oznámila nám, že je jej jedno, kto pri nej leží, lebo zaspí tak či tak...! Šéfkin zástupca prežíval krušné chvíle. Mať dom pri potoku je síce romantické, horšie je to s romantikou, keď sa potok začne po zime vylievať. Štefanovič síce zahlásil, že on tento rok protipovodňové záležitosti riešiť odmieta, no hneď na druhý deň si bral z tých istých dôvodov voľno, lebo zistil, že riešiť ich predsa len musí. Aj z nášho grafika Joja sa stal vidiečan. Dokonca to má po nekonečných úradníckych peripetiách potvrdené v papieroch. Nad tým všetkým sa hrdo týči šéfka Mirka. Od začiatku roka sa jej podarilo zničiť nejakú tú redakčnú techniku, a tak si treba pre istotu chrániť pekné a funkčné veci pred ňou buď igelitovým sáčkom (diktafón), alebo červeným obalom (notebook). Len takéto dômyselné techniky dokážu ochrániť spoločný majetok pred bosoráckymi technikami, ktoré čerpá zo svojej knihy kúziel Hexempo-Dexempo, teda pätnásť centimetrov hrubého zväzku Dneškov.
