Učitelia priznávajú, že repertoár žiackych vtipov nie až taký obrovský, ako by sa zdalo na prvý pohľad. Na vlastnej koži zažili mnohí všetky tie najklasickejšie fóry.
„Vedeli, že sa bojím pavúkov, a tak mi ho dali na stôl. Chytila som dych a vyhodila som ho von oknom. Nikdy predtým by som to neurobila a vrieskala by som, ale vtedy som im tú radosť neurobila,“ hovorí učiteľka Danka.
Druhý žart patrí tiež ku klasickým, ale mladý učiteľ Branislav ním nebol nadšený. „Keď som mal hodinu, všetci študenti sa „narvali“ do WC a ja som prišiel do prázdnej triedy. Chvíľku som počkal, potom som vyšiel z triedy po schodoch do riaditeľne, aby som oznámil, že žiaci nie sú prítomní. Oni ma sledovali a pokiaľ som bol u riaditeľky, vrátili sa potichu do triedy. Prišiel som do triedy s riaditeľkou a už sedeli v laviciach,“ popisuje svoj trapas.
Ďalší učiteľ sa radšej pochválil zážitkom svojho otca. „Žart to bol geniálny. Žiaci systematicky pomenili ceduľky na triedach. Keďže sú v škole štyri podlažia, učitelia hľadali triedu celú hodinu. Kým našli svoju triedu, v ktorej mali mať hodinu, aj zazvonilo,“ hovorí Michal.
Z rovnakého súdka sú aj vtipné epizódky riaditeľa Ľubomíra. „Ponúkli mi sáčok cukríkov s tým, že jeden zo žiakov má narodeniny, ale vnútri boli iba papieriky a nejaká sranda. Ešte sa mi stalo aj to, že žiaci si dali hlavy na lavice akoby spali. Päť minút to vydržali, aj keď som ich napomínal. Vôbec nereagovali.“
Učitelia však svorne priznávajú, že žiaci pristupujú k žartom s mierou. Aj na strednej škole si študenti často vystačia len s vtipným oblečením. „Chlapci prišli v skladaným sukniach s podkolienkami a ešte aj pomaľovaní,“ spomína si učiteľka Alexandra.
Na druhej strane učitelia sa snažia kontrovať. Repertoár je opäť klasický. „Robila som si aj ja srandičku. Dala som žiakom písomku a keď ju dopísali, povedala som im, že ju môžu roztrhať,“ priznala sa učiteľka Elena.
Bláznivý deň však patrí všetkým. Tým, ktorí siahnu po klasike školských zábav, ale aj pre otrlejších. Nikdy nie je isté, ako sa druhá strana zachová, a tak aj školské dobrodružstvá môžu mať adrenalínový nádych.
Autor: ab
