. Ktovie, či by ste ho pokladali za kováča, ak máte nejakú predstavu o kováčovi.
Pred pätnástimi rokmi bol mladík Miloš ako traktorista na začiatku svojej kariéry. Prichádzal však čas, keď bolo zrazu viac traktoristov než roľnícke družstvá potrebovali. Pri rozhodovaní o svojej budúcnosti sa spoľahol na to, že čo-to pochytil z kováčskeho remesla pri kovaní lemešov pluhov či niektorých opravách v družstevnej dielni.
Začal pracovať v kováčskej dielni v Partizánskom, ale tá neodolala konkurencii, začas pracoval v Brne a potom znova v kováčskej dielni v Ostraticiach...
„Pred desiatimi rokmi som sa rozhodol, že si založím vlastnú kováčsku výrobu, veď už som vedel triafať kladivom na kovadlinu,“ usmieva sa nad majsterským poučením M. Bereš, „mal som šťastie, že som stretol Laďa – Ladislava Rehurka, skutočného kováčskeho majstra, od ktorého sa stále učím ja i spolupracovníci.“
Dnes už Miloš Bereš dobre vie, že umelecké kováčstvo nie je iba triafanie do kovadliny. „Okrem spoznávania technologických postupov, vlastností a rozdielov materiálov som musel študovať dejiny umenia – výtvarné slohy. Nikdy som nebol veľký kresliar, ale zvládol som aj to,“ spomína svoju cestu k dnešku, keď zamestnáva pol tucta chlapov, pretože o objednávky jeho dielňa nemá núdzu. „Už hádam osem rokov máme robotu vždy minimálne na štyri mesiace dopredu,“ vysvetľuje mladý kováč a manažér svoju stratégiu. „Všetko, čo vidíte na týchto obrázkoch,“ listujeme s majiteľom vo firemnej fotodokumentácii už slúžiacich výrobkov, „sú originály. Nerobili sme ešte dve rovnaké zákazky.“
Brány, ploty, balkónové zábradlia, mreže, kované dekoračné solitéry... pri domoch v záhradách na stenách. Skutočne široká škála.
„Pred barokovými či secesnými výtvormi mám rešpekt a úctu, ale najradšej mám moderné línie a tvary,“ vyznáva sa M. Bereš ukazujúc na jednu z fotografií, „ ešte nikdy som nebol celkom spokojný s dokončenou vecou. Vždy, keď ju montujeme, si už hovorím, čo by som urobil inak, lepšie.“
Miloš Bereš je autorom – dizajnérom prevažnej väčšiny diel, ktoré z jeho dielne vyšli. Samozrejme, rešpektuje priania zákazníka, ale dodáva, že sa nemôže stotožniť s tým, keď si niekto k modernému domu dá ohradu napríklad v klasicistickom štýle. „To je ako obuť si k spoločenskému obleku adidasky,“ vraví ambiciózny mladý kováč.
A peniaze? „Musíme zarobiť na seba, na dane a iné povinné výdavky. Ak má niekto predstavu, že kováč má 500 korún na hodinu, veľmi by sa sklamal,“ hovorí majiteľ Umeleckého kováčstva v Pečeňanoch a zamestnávateľ, ktorý priznáva, že aj on mal veľké oči. Teraz má však možno menšie oči, ale veľmi solídne skúsenosti.
Autor: vš
