Ostatí žiaci si taktiež umiestnili v prvej desiatke, keď najhoršie dopadli starší žiaci A, ktorí skončili na deviatom mieste. Po sezóne sme o zhodnotenie sezóny požiadali jednotlivých trénerov žiackych družstiev.
Vladimír Pekarčík (starší žiaci A) – 7. miesto: S umiestnením sme spokojní, lebo sme mali skončiť do ôsmeho miesta, no nám sa podarilo siedme miesto. Splnili sme výkonnostný, ako aj výchovný cieľ, keď až štyroch hráčov sme čiastočne zapracovali do dorastu. Počas sezóny sme sa zúčastnili troch turnajov, kde sme obsadili raz druhé, raz tretie a na domácom turnaji piate miesto.
Ján Kiš (starší žiaci B) - 5. miesto: V sezóne sme odohrali veľmi dobré stretnutia. Niektoré zápasy nám však nevyšli podľa predstáv, najmä so súpermi z dolnej polovice tabuľky. Na Hobe sme dvakrát prehrali, prehrali sme aj s Piešťanmi, ktoré získali len pár bodov. Sezóna bola celkom úspešná, hoci sa nám vyskytla početná maródka. To malo vplyv na niektoré výsledky. Občas sa k chorobám pričlenili i zranenia, tak sme hrali aj v oslabených zostavách. Záver sezóny nám nevyšiel podľa predstáv. Počítali sme, že naplno budeme bojovať so Senicou a taktiež zabodujeme v Piešťanoch. No opak bol pravdou. Nakoniec sme sa museli uspokojiť s piatym miestom, hoci nebyť zaváhaní v týchto dvoch stretnutiach, mohli sme skončiť na tretej priečke. Príčinu vidím v tom, že chalani dva týždne predtým boli chorí a nemali ešte dostatok síl. Zároveň podcenili niektorí hráči súpera, a to sa odzrkadlilo aj v zápasoch.
Miloš Paulovič (mladší žiaci): Hodnotenie mladších žiakov nie je konečné, lebo bodovanie v jednotlivých zápasoch bolo postavené na zväzových kritériách hlavne tým štýlom, že kto hrá v zápase na štyri päťky, tak za víťazstvo má tri body, za remízu dva a za prehru jeden bod, čiže dá sa povedať, že tabuľka je dosť rozhádzaná. Niektoré družstvá to dodržiavali a niektoré hrali len na dve päťky. Formu družstva ukážu až budúce roky, ako sa to mužstvo pripravilo. V kategórii mladších žiakov nie je rozhodujúce postavenie v tabuľke (ale koniec koncov ani tie výsledky, i keď je potrebné učiť deti vyhrávať), ale rozhodujúce je ich pripraviť, čo sa týka hernej stránky jednotlivca. Hlavným cieľom bolo ich pripraviť do budúcich rokov a nacvičenie rôznych kombinácií a obranných činností. To bola hlavná náplň siedmakov a šiestakov. Dôležité bolo aj to, že na turnaji sa deti presvedčili, že je iné hrať hokej súťažne a iné hrať na turnaji, kde sa dodržujú pravidlá klasického hokeja. V súťažnom hokeji sa hrajú minútové striedania a ťažko sa je vžiť do psychiky detí, keď už vlastne pred zápasom je určené, v ktorej formácii budú hrať po celý zápas. Je to systém, ktorý je daný zväzom ľadového hokeja a zámerom je naučiť deti jednotlivé herné kombinácie. U šiestakov sme mali dvadsaťštyri hráčov a len jedného brankára. To družstvo by som hodnotil veľmi kladne, podarilo sa nám udržať počet hráčov a do zápasového procesu boli zapojení aj mladší hráči – piataci. Turnajové zápasy nám ukázali, že toto družstvo je vývojaschopné a treba s ním dlhšie pracovať, aby ukázalo svoje kvality.