Dvaja z vás, čitateľov, boli týždeň jednými z nás
Fenomén reality šou už síce upadá, no stále sa objavuje v médiách na rôzne spôsoby a keď si to vezmeme po pravde, celý život je vlastne jedna veľká reality šou, v ktorej sme účinkujúcimi. Musíme riešiť rôzne problémy, prekážky, osudové záležitosti i ľudské vzťahy, a to každý deň, bez prestávky. Jediné, čo sa mení, je scenár, pretože ten má každý z nás svoj, vypracovaný do detailov od nášho narodenia.
Myšlienka vznikla v noci
Myšlienka zorganizovať reality šou, v ktorej by sme vám umožnili s nami odkrútiť si jeden novinársky týždeň, vznikla na jednej z mnohých víkendových nočných služieb, keď chodíme do terénu sledovať, ako sa bavíte, prípadne robiť rozhovory s rôznymi interpretmi, ktorých objavíme ako hostí na diskotékach v Topoľčianskom okrese. Veď novinárčina je náročná práve na čas, ktorého pre výkon tohto povolania nikdy nie je dosť – teda, najmä voľného. Novinársky chlebíček si vyžaduje celého človeka, sú to nekonečné hodiny strávené v teréne, prípadne za počítačom pri spracovaní tém. Lenže to nie je ani zďaleka všetko. Články sú jedna vec, no fungovanie redakcie druhá, a preto zákulisie našej práce sme chceli poodhaliť dvom z vás formou súťažnej reality šou Novinármi na týždeň.
Od myšlienky k realizácii nebolo ďaleko – v našom prípade rovné tri týždne. Museli sme vypracovať podrobnejší scenár celej reality šou. Plán obsahoval program úloh, ktoré sme si pre účastníkov pripravili a s ktorými sa počas novinárskeho týždňa museli deň po dni hrdinsky popasovať. Pre nás išlo o bežné veci, pre nich o niečo, s čím sa doteraz nestretli, preto sme boli veľmi zvedaví, ako ich zvládnu, a naozaj sme sa na celú súťaž veľmi tešili.
Vybrali sme dobre
Zo všetkých súťažných kupónov, ktoré prišli na našu adresu, sme vybrali Alenu Belanovú z Partizánskeho a Juraja Patroviča z Bojnej – sympatickú dvojicu mladých ľudí, ktorú sme vám podrobnejšie predstavili v minulom čísle. Alenka je stredoškoláčka a zvažuje i možnosť, že by sa prihlásila na vysokú školu so zameraním na žurnalistiku. Juraj na vysokú školu už chodí. Po úvodných rozhovoroch sme si boli na istom, že sme vybrali dobre, pretože obaja preukázali zmysel pre humor a recesiu, čo je pre prežitie v našom kolektíve nevyhnutné. Alenka sa prihlásila preto, lebo naša reality šou v nej evokovala výzvu. Juraj zasa preto, lebo skúsenosť z tejto brandže ešte nemá a chcel by mať. Nuž, tak sme sa do toho pustili.
Reality šou deň po dni
Juraj s Alenkou začínali týždennú novinársku šichtu v pondelok 3. apríla a končili v nedeľu 9. apríla v skorých ranných hodinách. Postupovali sme podľa rozpisu, ktorý obdržali k nahliadnutiu aj naši súťažiaci, takže teoreticky vedeli, čo ich čaká. Prakticky to vyzeralo asi takto.
Pondelok
Juraj s Alenkou sa zoznámili s týždenným programom, prostredím a tiež s členmi redakcie. Šéfredaktorka im podrobne vysvetlila, kto plní v redakcii akú funkciu, ozrejmila im, ako to pri výrobe novín funguje, a ukázala im najnovšie číslo novín, ktoré vychádza až v utorok a ktoré sa vždy v pondelok tlačí v tlačiarni, čiže Juraj s Alenkou patrili medzi tých málo „vyvolených“, ktorí vedeli už dnes, čo vyjde zajtra. Okrem toho dostali odpovede na všetky zvedavé otázky a hneď zostra išli so šéfredaktorkou do terénu robiť jeden rozhovor.
Utorok
Tento deň si mládež trochu privstala, pretože sa zúčastnila spolu s odbyťákom Máriom rozvozu novín po regióne. Vstávať museli už zavčasu ráno a v aute strávili minimálne štyri hodiny. Mário túto činnosť vykonáva utorok čo utorok sám, čiže spoločnosť v podobe urehlených dvoch mladých ľudí mu vraj padla vhod.
Streda
V tento deň sme našich týždenných kolegov vyslali do terénu s poverením, aby si našli tému a spracovali ju. Išlo o ľubovoľný výber a my sme boli veľmi zvedaví, ako si s tým poradia. V každom prípade radami sme nešetrili ani MY, a preto sme boli s výsledným efektom naozaj milo prekvapení.
Štvrtok
Juraj s Alenkou venovali tento deň svoju pozornosť našim počítačom. Museli si totiž prepísať svoje stredajšie články, upraviť ich a pripraviť na korektúru, ktorú robila osoba najpovolanejšia – šéfredaktorka. Keďže túto úlohu zvládli výborne, pre veľký úspech sme ich vyslali do topoľčianskych ulíc robiť anketu ohľadom Veľkej noci, ktorú môžete nájsť v tomto čísle na strane osem.
Piatok
V tento deň sme mali nielen uzávierkový frmol, ale tiež veľa práce s realizáciou zbierky na podporu Ligy proti rakovine pod názvom Deň narcisov a s tým súvisiacim koncertom, ktorý sme zorganizovali za účelom pomôcť správnej veci. Každá jedna ruka navyše bola vítaná, čiže dve ruky Alenkine a dve Jurajove boli maximálne vyťažené. Obaja nielenže chodili s pokladničkou po námestí a zaradili sa tak medzi široký rad dobrovoľníkov, ale sa zapojili i do prípravy koncertu.
Sobota
Mal to byť večer v znamení pánskeho striptízu, na ktorý sme sa vybrali do jedného z topoľčiankych zábavných podnikov za účelom reportáže. Veci sa však udiali tak, že sme celý večer strávili v príjemnom rozhovore v jednej reštaurácii, kde sme rozobrali všetko možné – od politiky cez Georga Busha až po slovenské celebrity.
Nedeľa
V skorých ranných hodinách sme sa s našimi súťažiacimi rozlúčili.
Slovo dostali aj súťažiaci
Samozrejme, slovo dostali aj naši dvaja hlavní aktéri reality šou Novinármi na týždeň. V posledný deň sme sa spýtali na ich dojmy a dostali sme takéto odpovede.
Ako sa vám u nás páčilo?
Alena – Bolo super, počítala sa mi najmä streda, keď sme si museli sami nájsť tému a spracovať ju. Ja som si vybrala rozhovor s jedným z členov AeroKlubu, pretože sama som nevedela, či ešte tento klub v Partizánskom funguje. Svoju „obeť“ som nemusela prehovárať, aby mi poskytla rozhovor, skôr pána Dvonča zaskočilo, kde som naňho získala kontakt.
Juraj – Veľmi sa mi u vás páčilo. Mali sme tam dobrú šéfku a skvelý kolektív... (smiech) Celý týždeň bol naozaj super. Ja som si vybral, čo sa témy týkalo, tiež rozhovor s mladou Srbkou, ktorá na Slovensku študuje žurnalistiku. Vedel som, že s ňou budem v kontakte, tak som ju o rozhovor poprosil a ona súhlasila. Všetko frčalo dobre až do momentu, keď sa stratila jej fotografia, ktorá mala vyjsť spolu s rozhovorom. (dodnes ju v redakcii aktívne hľadáme – pozn. autorky) Ale inak to bol vynikajúci týždeň.
Takže nebanujete, že ste sa prihlásili?
Alena – Nie, nebanujem, ešte raz by som si to zopakovala.
Juraj – Určite nie, pre mňa to bola veľmi dobrá skúsenosť, ja by som u vás aj zostal. (smiech)
Čo si teraz, po týždni strávenom v redakcii, myslíte o novinárskej práci?
Alena – S istotou viem, že by som si netrúfla na prácu hospodárky Ľubky, pretože ekonomické záležitosti nie sú mojou silnou stránkou. Ani redaktori to nemajú jednoduché – musia si tému nájsť, potom potrebných ľudí obtelefonovať, tému spracovať – naozaj je to práca náročná na čas.
Juraj – Podľa mňa je novinárčina zaujímavá, ja by som ju bral. Konkrétne by mi vyhovovala práca grafika, pretože sa tomu venujem a určite by som sa v nej našiel. Čo som stihol vidieť za ten týždeň, nie je to sranda zaplniť tie veľké strany, ale myslím si, že ten tím ľudí, čo je v redakcii, odvádza dobrú robotu.
