Slová nebo, Boh, anjeli, duchovno, šťastie, láska a podobné zneli
1. apríla v topoľčianskej Galérii na námestí nezvyčajne často. Kto do nej chodieva pravidelne na vernisáže, musel zaznamenať, že tá prvoaprílová bola priam rodinne srdečná a priateľská. Vysvetlenie je prosté - po šiesty raz vystavuje v Topoľčanoch svoju keramickú tvorbu Ivett Amitová.
Na stenách visia keramické reliéfy - obrazy, uprostred siene sú masívne figúry, vo vitrínach misy a iné dekoratívne objekty... demonštrácia fantázie a pracovitosti. Uprostred glazovaných, pestrých výtvorov sa usmieva pokojná a šťastná autorka nežne ískajúca svojho trojročného syna Danyho. Počúva slová chvály na svoju tvorbu, priateľské vyznanie Evy Pavlíkovej, nitrianskej herečky, ktorá prišla zaspievať niekoľko svojich muzikálových songov, Miloša Bubána, moderátora a kamaráta, pravidelného účastníka otvárania jej výstav.
Autorka nazvala svoju vystavenú kolekciu Ako chutí v nebi, čo by sa dalo čítať ako nejaká šifra, ale kráčajúc od jednej okatej tváre s dobrotivým výrazom k druhej divák príde na to, že láskavosť, neha, pokora a podobné ľudské vlastnosti a prejavy zatiaľ stále medzi nami prebývajú. A hádam nielen zatvorené v ateliéri či výstavnej sieni.
I. Axamitová neexperimentuje s formou, nehrúži sa do dramatických konfliktov. Poctivo až prostoreko ponúka ľuďom okolo seba svoj optimizmus, vieru, že možno byť na tomto svete vo vzácnych chvíľach aj šťastný a že od každého z nás záleží, koľko takých chvíľ si vie pripraviť. Hlina sa v jej rukách a peci mení na pestrofarebné minipríbehy, o ktorých kurátor výstavy Jozef Jurina hovorí, že všetky majú dotyk neba a že „...priniesť kus neba medzi nás môže iba čistá a krásna osoba.“
Prítomnosť rodákov a susedov pani Axamitovej - Jelínkovej z Ivánky pri Dunaji (kde má ateliér) aj v Topoľčianskej galérii iba potvrdzovala osobnostnú príťažlivosť „krehkého žieňaťa, múdrej blondínky“ ako výtvarníčku spoznala Eva Pavlíková. Ivančania zvyknú občas sprevádzať „svoju“ Ivetku vraj aj v dvoch autobusoch.
Aj preto nemožno Ivett Axamitovú podozrievať z vypočítavej štylizácie, z nacvičenej pózy. Jednoducho má rada zrozumiteľných ľudí (veď až na výnimky sú všetky vystavené práce „zaľudnené“ milými figúrkami), a ich svet, ktorý sa sem-tam premení možno aj na nebo.
Autor: vš
