Piatok, 22. január, 2021 | Meniny má ZoraKrížovkyKrížovky

Lucie a Michal: Celé tri roky prežili v sedle bicykla

Lucie Kovaříková a Michal Jon z Čiech oslovili divákov festivalu Hory, cesty, ľudia 2006 najviac, cena Autovták poputovala k nim. Niet sa čo čudovať, pretože necestovali len tak jednoducho, že by sadli na lietadlo, alebo by zdvihli palec na stop. Prešli v

šetky kontinenty sveta v sedle bicykla, a len oni sami dvaja. Žiadne podporné tímy, ktoré by ich istili. Dvaja učitelia sa jednoducho rozhodli vydať sa na cestu. Trvala im tri roky a hoci ešte pred ňou si museli dať vyoperovať slepé črevo, zaočkovať sa desiatkami vakcín, asi stála za to. Lucie sa tak stala prvou Češkou, ktorá na bicykli obišla svet. A Michal to s ňou vydržal a ešte ju aj má stále rád.
Kedy ste po prvýkrát sedeli na bicykli?
Michal: Zhruba keď som mal päť rokov. Naučil ma to otec a dedko.
Lucie: Ja asi tiež tak isto.
Takže asi ste sa to naučili celkom obstojne, keď ste v sedle bicykla prešli svet. Kedy vás to chytilo tak, že ste sa rozhodli pre dlhšie cesty?
Lucie: Poznali sme sa v roku 1992. Dohovorili sme sa, že máme bicykle a hneď prvé rande bolo na bicykli. Potom sme sa dohodli, že by sme prázdniny mohli stráviť na bicykli, jazdili sme len po Čechách od príbuzných k príbuzným, okolo Prahy a do južných Čiech. Ďalšie prázdniny sme vyrazili na Dunajskú cestu, išli sme do Pasova a potom z Pasova do Bratislavy a cez južnú Moravu domov. To sa nám páčilo a povedali sme si, že keď zvládneme toto, zvládneme aj dlhšiu cestu. O rok sme už išli do Škandinávie, a to už bola skutočná cyklistická túra so všetkou bagážou a zistili sme, o čom to je. Cez prázdniny sme potom stále jazdili.
Niektorých ľudí by dosť rozhodil už aj obyčajný defekt. Ako ste sa vysporiadali s takýmito nástrahami cyklistiky?
Michal: To sa opraví. Niečo sa však opraviť nedá, takže treba dať bicykel do servisu, alebo potom vymeniť bicykel. Keď praskne rám, to sa už nedá zvariť. Jednoducho sa už musí vymeniť bicykel, a to sa nám tiež raz stalo. Ale to úplne negatívne, čo je spojené s bicyklom, za to si človek môže sám. Keby sedel človek doma, tak neurobí defekt, ale môžu sa mu stať aj horšie veci ako na bicykli. Horšie boli také veci, keď vám zakážu niekam ísť alebo pohybovať sa na bicykli. To sa nám stalo v Číne.
Ako sa dá na ceste ďaleko od domova vysporiadať s prasknutým rámom?
Michal: Stalo sa to na Novom Zélande, po roku cesty, po tridsiatich tisíc kilometroch... Nuž to sa občas stane, že praskne rám. Počítali sme aj s tým, že nám bicykle niekto ukradne alebo sa stane technická závada, takže aby sme nemuseli dlho čakať, doma sme mali pripravené dva rovnaké bicykle. Len sme poslali e-mail, že nám praskol rám a za pár dní bol nový bicykel na mieste.
Vašou nočnou morou musela byť iste predstava, že vám niekto ukradne bicykel.
Michal: Mali sme obyčajné bicykle a nikto nám ich neukradol. Väčšinou sme ich strážili, keď napríklad jeden išiel nakúpiť, druhý bol pri nich. Ale sú krajiny, kde sa takmer vôbec nekradne, napríklad Japonsko. Na druhej strane sú krajiny, kde sa v noci človek bojí, že do rána príde o bicykel.
Buďte adresný, kde to je?
Michal: Južná Amerika, Rusko, na Slovensku sme ale v stane nespali....(smiech)
Keď cestujete bicyklom, treba si asi veľmi dobre vybrať batožinu, aby zbytočne nezaťažovala. Čo je skutočne potrebné zobrať si?
Michal: Celý domček, kuchyňu, kúpelňu, spálňu, dielňu...
Lucie: ... a kanceláriu...
Michal: ... a špajzu. To je všetko a na to máte osem brašní po stranách a jednu hore – to je spálňa. Človek s tým musí vystačiť. Je to asi 35 – 40 kíl. Už na tých kratších cestách sme pozisťovali, čo potrebujeme a čo je zbytočnosť.
Ale čo je najdôležitejšie?
Michal: Asi ten bicykel.
A ešte?
Michal: Najdôležitejšie je asi chcieť vyraziť. Vydať sa na cestu! Nezáleží na dopravnom prostriedku.
Ako ste si vyberali trasu vašej cesty?
Lucie: Nechceli sme ísť najkratšou cestou, ale mali sme akýsi zoznam vysnených miest na zemeguli, ktoré sme chceli vidieť. Tie sme pospájali, a tak vznikla naša trasa. Cesta trvala presne tri roky, vyrážali sme 1. mája 2002 a vrátili sme sa ten istý deň do Prahy, ale v roku 2005.
Michal: Boli sme na úplne všetkých kontinentoch, bolo to 34 krajín a najazdili sme 68 175 kilometrov.
Pripraviť sa na takú cestu asi vyžaduje aj použitie veľkej čiastky úspor...
Michal: Ani veľmi nie. Vrazili sme však do toho asi desaťročné úspory, všetko sme doma predali, nič nezostalo. Keby sme sa náhodou nevrátili, rodičia by veľmi nemuseli riešiť, čo s majetkom. Nie je to náročné, keď si spočítame, koľko to stálo na osobu a rok, a keď sa to vydelí a spriemeruje, tak v podstate toľko naši kamaráti v Čechách minú za pol roka. Človek môže v podstate cestovať s dolárom na deň, alebo aj s päťdesiatimi. Každý cestuje s tým, čo má.
Aký to bolo pocit vrátiť sa po troch rokoch domov?
Lucie: Veľmi sme sa tešili domov, že uvidíme príbuzných, rodinu, kamarátov. Potom sme však zistili, behom dvoch týždňov, keď sme sa už so všetkými videli, že by sme pokojne išli aj ďalej.
Michal: To je taký postcestovateľský syndróm.
Čo vás čaká v najbližšom období?
Lucie: Keď sme sa vrátili, tak sme napísali štvrtú knihu. Prvé tri vznikali na ceste a štvrtá vznikala už po návrate domov. Potom sme spracovávali všetok materiál, ktorý sme nafotili a natočili na video. Z toho sme začali vyberať na premietanie a pripravovať sa na besedy. V septembri sme začali jazdiť na besedy po Čechách.
Na besedách asi dosť často dostávate tie isté otázky. Aká je najčastejšia?
Michal: Samozrejme, sú tradičné otázky. Napríklad, kde to bolo najkrajšie a kde to bolo najhoršie.
Tak kde to bolo najkrajšie? Nevymýšľate si náhodou vždy inú odpoveď?
Lucie: Nie, odpoveď je jednoznačná.
Michal: Najviac sa nám páčilo v Južnej Kórei, v Austrálii, Južnej Afrike a v Argentíne. To sú štyri najkrajšie krajiny.
Lucie: Každá krajine je pekná, v každej sú pekné miesta.
Michal: Všade je krásne, len si musí človek nájsť to, čo sa mu páči. Nemôže všetko brať negatívne, že tu majú špinu a tieto hory sú škaredšie ako tie naše.
Lucie, vy ste prvá Češka, ktorá na bicykli obišla svet. Aký je to pocit byť prvá v republike?
Lucie: Mne to veľmi nedochádza, nerobila som to preto, aby som bola prvá.
Michal: Súviselo to s tým, že som mal na ceste za partnerku ženu.
Boli by ste schopný absolvovať túto cestu každý sám?
Lucie: Nie.
Michal: Sama žena by to mala určite ťažké. Samozrejme, keby sa naučila opravovať defekty a údržbu bicykla, čo som robil ja, tak by to určite zvládla po fyzickej stránke, ale z hľadiska bezpečnosti a psychiky by to sama asi nezvládla a ťažké by to bolo aj pre samotného chlapa. Hlavne psychicky. Človek si pomaly aj zvykne, že musí prejsť na bicykli asi osem hodín, ale... ide najmä o psychiku. Máte pred sebou 4 000 kilometrov v rovine, kde nikto a nič nie je – to je náročné pre jedného človeka.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  2. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  4. Hygge ako životný štýl
  5. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  6. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  7. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  8. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 36 141
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 34 892
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 11 762
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 9 320
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 795
  6. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 158
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 787
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 426
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 346
  10. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 5 719
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Topoľčany a Partizánske - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Topoľčany

Dvojica policajtov zachránila mladému mužovi život.

Policajti v lese našli podchladeného 33-ročného muža. Našťastie je už mimo ohrozenia života.

6 h
Na vakcináciu sa môžu vybrané skupiny prihlásiť online.

Na termín očkovania proti ochoreniu COVID-19 v Nemocnici Svet zdravia Topoľčany a Partizánske sa môžu určené skupiny ľudí prihlásiť online prostredníctvom národného portálu www.korona.gov.sk.

13 h
Ilustračné foto

Zdravotníci z nemocnice v Bánovciach nad Bebravou už zaočkovali proti ochoreniu COVID-19 prvých 300 záujemcov.

21. jan
V Nemocnici Svet zdravia Topoľčany sa počas minulého roku narodilo spolu 681 detí.

V topoľčianskej pôrodnici uskutočnili 681 pôrodov.

21. jan

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

V druhom kole malo pozitívne testy 1,02 percenta testovaných. Na Borovej ulici však číslo vyskočilo na 6,45 percenta.

12 h

Prednostka neodpísala, rezort vnútra poslal len všeobecné stanovisko.

3 h

Hudečková je hlavnou odborníčkou na epidemiológiu ministerstva zdravotníctva.

21. jan

Záchranári odkazujú, nie každý s Covidom patrí do nemocnice.

17 h

Už ste čítali?