v práve prebiehajúcej sezóne.
Kedy si začal s vodným pólom?
S vodným pólom som začal ako druhák na základnej škole pod vedením Igora Vestenického, ktorý má učil základy plávania a veci s tým súvisiace. Pod jeho vedením sme dosiahli druhé miesto na Majstrovstvách Slovenska vo vodnom póle jedenásťročných. Potom ma prevzal tréner Kertész, s ktorým sme hrávali staršie žiacke súťaže. V sezóne 1995/1996 prišla kadetská reprezentácia pod vedením Karola Baču, kde sme spolu s Paľom Kertészom obsadili krásne šieste miesto zo šestnástich účastníkov v Nemecku. Už ako pätnásťročného ma pán tréner Kalinka vytiahol do družstva mužov. Pravidelne sme začali obsadzovať štvrté miesta – to je pre nás, Topoľčancov, typické . Tento rok pri tejto partii, ktorá momentálne v Topoľčanoch je, by sme už chceli dosiahnuť lepší výsledok. Neviem, či sa nám to podarí, ale predpoklady a aj podmienky na to sú. Treba viac bojovnosti, odhodlanosti a musíme do toho vložiť viac srdca. Ak sa to bude dobre vyvíjať, je tu možnosť hrať aj európsku súťaž LEN-TROPHY, keď si vybojujeme bronzovú priečku. Bolo by to pre Topoľčany niečo nové a zaujímavé.
V ktorých klubov si okrem Topoľčian pôsobil?
V Topoľčanoch som prežil celú svoju hráčsku kariéru až na pár výnimiek. V roku 2002 som dostal zaujímavú ponuku pôsobiť v Štrasburgu vo francúzskej lige. Lenže v Topoľčanoch som mal zázemie a robotu, navyše sa mi narodila aj dcéra, tak som ponuku odmietol. Predtým som odmietol ponuku aj z Novák, ale to bolo skôr z mojej ľahostajnosti. Napriek tomu nebanujem, lebo v Topoľčanoch som zažil pekné roky. Minulý rok som hosťoval v KVP Vrútky, ale po sezóne sa mi ozvali topoľčianski funkcionári a tréner Ján Ligocký s tým, aby som sa vrátil späť do rodného mesta. Rozhodol som sa vrátiť najmä preto, aby som pomohol týmto mladým chlapcom, nakoľko sme s Paľom Mišenkom najstaršími hráčmi v družstve a chceme chlapcom niečo dať a ukázať.
Tento rok ste momentálne na treťom mieste, čiže postup do prvej štvorky by nemal uniknúť...
Momentálne je to dobrá východisková pozícia pre ďalšie boje. Dobre vieme, že v prvej štvorke je to dosť „nahustené.“ Bijú sa tam celky ŠKP Košice, Sl. UK Bratislava, ČH Hornets Košice, KVP Komárno a, samozrejme, Topoľčany. Vyšiel nám domáci zápas s Bratislavou a uvidíme, ako zahráme najdôležitejší zápas v Komárne. Nič iné ako víťazstvo v tomto zápase si nepripúšťam. Všetci hráči v družstve hráme v každom zápase naplno a nečakáme len na výsledky ostatných zápasov. V základnej časti chceme získať čo najviac bodov, lebo tieto body si berieme do play-off.
Topoľčany už desať rokov končia na stabilnej štvrtej priečke. Kam by ste to chceli dosiahnuť tento rok?
Už minulý rok si Topoľčany chceli vybojovať aspoň tretie miesto. Chlapci to mali veľmi dobre rozohrané, no nedokázali to dotiahnuť do úspešného konca. Pevne verím, že tento rok na to máme, pretože sme skúsenejší a viac odhodlanejší.
Spolu s Paľom Mišenkom si najstarší hráč v družstve. Často pomáhate mladým hráčom?
Áno, ale pridáva sa k nám aj Dodo Bilický. Hráči ako Bohuš Ondraška, Michalides, Krajčovič, Schneidgen – sú tiež výkonnostne vyspelí hráči, ale každý hráč v takomto veku potrebuje ešte nabrať skúsenosti. Snažíme sa im ich dodať najmä našimi radami. Myslím si, že sme veľmi dobrá partia, ťaháme za jeden povraz. V družstve máme aj veľa perspektívnych hráčov, či už mladého Juraja Bilického, Jakuba Lukačika, ktorí potrebujú hrať veľa zápasov. Mládež je pre topoľčianske vodné pólo veľkým prínosom.
Pred sezónou z družstva odišiel Dodo Valach a Paľo Kertézs. Ako sa hráči vyrovnali s tým, že odišli dve veľké opory?
Bola to veľmi citeľná strata. Od novej sezóny sa obaja udomácnili v profesionálnom nováckom klube. Ale i napriek odchodu vychádzame s nimi dobre. Keďže títo dvaja hráči odišli, tak sme sa snažili zmobilizovať káder a pracovať na sebe, aby sa nám podarilo dosiahnuť lepšie umiestnenie.
Aké sú tvoje najkrajšie a najhoršie zážitky spojené s vodným pólom?
Úspechom boli jednoznačne šieste miesto v kadetskej reprezentácii v Esslengen v Nemecku (1995) a tretie miesto v dorasteneckej lige. A v neposlednom rade aj druhé miesto za žiakov (rok 1989). V roku 1992 si cením víťazstvo medzinárodného turnaja „Malí Medo“ v Chorvátsku pod vedením Jána Boháta. Môj veľký neúspech bol, keď som sa nedostal na Majstrovstvá sveta juniorov na Kubu (1996), pretože ma vyradil zlomený prst na ľavej ruke (na predposlednom sústrední), ale i to patrí k športu. Pólo ma však veľmi baví a určite ešte zopár rokov baviť bude, len dúfam, že mi zdravie vydrží!
V niektorých zápasoch tejto sezóny si strávil celý zápas v bazéne. Nie je to pre teba veľmi náročné a vyčerpávajúce?
Je pravda, že tá kondičná výkonnosť nie je už na takej úrovni ako pred pár rokmi. Snažím sa, aby som vo vode ukázal to, čo vo mne je. Veľmi chcem pomáhať chlapcom, ako sa len dá.
Pôsobíte ako amatérsky klub, ako je to s dochádzkou na tréningy?
Trénujeme len vo večerných hodinách. Je pravda, že neprídem na každý tréning, ale snažím sa trénovať aspoň tri-štyri krát do týždňa a popritom sa pripravujem aj individuálne. Keď na tréning prídem, tak v bazéne odovzdám všetko. I napriek všetkému je tréningová morálka veľmi dobrá a slušná. Aj mladí hráči pristupujú k tréningom zodpovednejšie.
Nováky sú neohrozene na čele a postupne svoju silu zvyšuje ČH Hornets. V Košiciach ste oba zápasy prehrali. Robili vám problémy väčšie košické bazény?
Je to predsa zmena. My už približne sedem rokov trénujeme v malom bazéne. Nacvičujeme v nich herné situácie a kombinácie. Vo veľkom bazéne sa tie naše nedostatky prejavujú a často fyzicky odpadáme. Máme ešte vyše mesiaca na to, aby sme nabrali kondíciu, pretože play-off zápasy sa hrávajú len vo veľkých bazénoch. Pre topoľčianske vodné pólo je nevýhoda hrať v takom bazéne. My sme skôr zvyknutí na tvrdú hru. Podľa mňa, vodné pólo v menšom bazéne je atraktívnejšie a rýchlejšie, či už v kombináciách alebo zakončeniach.
Ako hráči hodnotia nové pravidlá vo vodnom póle?
Pred sezónou sme boli všetci plní očakávania, čo to prinesie. Hra sa dramaticky zrýchlila a oživila. Dá sa povedať, že sme si už zvykli. Na záver by som chcel dodať, že v Topoľčanoch to vodným pólom žije, pretože na zápasy chodí najviac divákov na Slovensku. Týmto by som ich chcel pozvať i na ďalšie kolá, aby nás prišli povzbudiť a podporiť. Touto cestou by som chcel poďakovať ľudom, ktorí robia ohľadom vodného póla v Topoľčanoch veľa, či už pánovi Bilickému, Mihalikovi, Schneidgenovi, ktorí topoľčianskemu pólu dávajú nielen finančné prostriedky, ale aj zabezpečujú chod klubu. Veľká miera zásluhy patrí aj Jánovi Bohátovi, ktorý ma v minulosti trénoval a najviac ma naučil. V neposlednom rade sa chcem poďakovať aj dlhoročnému trénerovi Topoľčian Petrovi Kalinkovi za prácu, ktorú odviedol prospech topoľčianskeho vodného póla.
Peťovi Gáfelovi želáme ešte veľa presných zásahov v súperovej bránke, najmä veľa zdravia, aby sa mu zranenia vyhýbali, aby ešte niekoľko rokov mohol patriť k pilierom topoľčianskeho vodného póla.