zbudzovali neľúbosť niektorých rodičov a obavy učiteľov. Predseda komisie školstva, mládeže, kultúry a športu mestského zastupiteľstva Pavel Valach je účastníkom tohto procesu nielen ako poslanec, ale aj ako vedúci odboru školstva zaniknuvšieho okresného úradu. Hovorili sme s ním o prekonaných úskaliach a o výhľade na najbližšie roky.
Spomínate si vo svojej dlhoročnej pedagogickej a riadiacej praxi na nejakú zmenu v školstve podobnú tej, ktorá sa v ňom odohráva v týchto rokoch?
Áno, spomínam si. Bolo to zavedenie školských správ, krajských a okresných. Školstvo bolo riadené len jedným ministerstvom – školstva – prostredníctvom uvedených školských správ. Bolo to efektívne a dobré. Bolo chybou, že sa tento systém neudržal. Verím, že rozumná vláda prehodnotí súčasný systém a určite ho zreformuje a prehodnotí.
Niekoľkoročný demografický vývoj signalizoval, že bude treba zrušiť niektoré škôlky a základné školy v meste. Nedalo sa na tieto signály reagovať skôr a predísť konfliktným situáciám?
Áno, bol to boľavý zásah, a preto sa zastupiteľstvo stavalo k nemu s patričným rešpektom, lebo išlo o zmenu, ktorá rozhodne nebola príjemná pre občanov mesta. Naša komisia pristupovala k problému veľmi zodpovedne, schádzala sa aj na mimoriadnych zasadnutiach, aby navrhla alternatívne riešenia, z ktorých si poslanci mohli vybrať a rozhodnúť. Ukázalo sa, že sa priklonili k riešeniu, ktoré komisia navrhla ako optimálne – zachovanie ZŠ na Gogoľovej ulici. Súčasnosť ukazuje, že to bolo riešenie správne a pomery v základných školách sa stabilizovali. Zbytočné vášne rozpútali hlavne pedagógovia v dotknutých školách, čo ovplyvnilo aj zasadnutie zastupiteľstva, ktoré nakoniec rozhodlo až vtedy, keď sa situácia upokojila.
Úbytok žiakov pokračuje. Prenecháte nevďačné rozhodovanie svojim nástupcom alebo sa vaša komisia zaoberá očakávaným stavom mestského školstva o dva – tri roky?
Je to vážny problém, pretože každoročne sa znižuje počet detí v základných školách. Za posledný rok je to o 99 žiakov, ale výraznejšie sa to ukázalo v materských školách, kde bol pokles o 121 detí. Prispel k tomu aj zákon o finančnom príspevku na materskej dovolenke, ktorý môže rodič poberať, aj keď je zamestnaný a svoje dieťa do troch rokov dá do opatery do neštátneho zariadenia, v ktorom naň nepoberá príspevok od štátu. Nemôže to teda byť materská škola. Preto sme pre tieto deti pokusne zriadili jasle pod hlavičkou mesta. Tie spĺňajú podmienku, nie sú štátne zariadenie. Vynára sa problém ZŠ na Tovarníckej ulici. Je to škola s hokejovými športovými triedami s veľmi dobrou tradíciou a športovou úrovňou. Vďaka správnym, racionálnym opatreniam, ktoré už riaditeľ školy vykonal a zrejme ešte vykoná, sa problém základných škôl v Topoľčanoch na najbližšie obdobie stabilizuje.
Myslím si tiež, že terajší 25-percentný podiel detí z okolitých dedín v mestských školách sa bude zvyšovať. Problém je vypuklejší v materských školách, ktorým musí s peniazmi vypomáhať mestský rozpočet. Som však optimista v tom, že nová vláda bude zodpovednejšie pristupovať k problematike školstva a jeho financovania.
Tohtoročný neregulovaný zápis do prvých tried základných škôl naznačil, že v sieti mestských – vrátane cirkevných – škôl sa uplatňuje súťaž – konkurencia. Viete odhadnúť, ako sa budú pomery v školách vyvíjať?
Áno, pristúpili sme po prvý raz k tomu, že sme nevyužili možnosti zriaďovateľa zasiahnuť do regulovania počtu prijímaných žiakov do prvých ročníkov základných škôl. Na mimoriadnom zasadnutí komisie sme si vypočuli názory riaditeľov jednotlivých škôl a schválili sme počty žiakov, ktoré si navrhli. Ukázalo sa, že ešte dve školy relatívne na okraji mesta majú problémy
V porovnaní so školami v centre. Treba si však položiť otázku, či je to iba ich polohou. Určite to bude aj konkurenciou. Rodičia si uvedomujú, že ak ich dieťa sa má dostať na lukratívnu strednú školu a na nej dobre prosperovať, musí mať patričné základy zo základnej školy. No je to aj o mimoškolskej činnosti – športových triedach, záujmových krúžkoch, kultúrnych aktivitách a pod.
Zdá sa, že v Topoľčanoch sa pomerne priaznivo vyvíja odmeňovanie učiteľov. Majú popri princípe normatívneho financovania škôl podľa počtu žiakov vplyv na to aj poslanecké rozhodnutia?
Rozhodujúce bolo, že poslanci MsZ schválili racionalizačné opatrenia v základných a materských školách, znížili ich počet. Vďaka tomu sme dospeli k terajšiemu dobrému stavu, akým sa môže pochváliť len málo miest a dedín na Slovensku.
Po zavŕšení daňovej decentralizácie bude o normatívoch rozhodovať zriaďovateľ škôl, teda mestské zastupiteľstvo?
Verím, že aj nové zastupiteľstvo, ktoré bude zvolené na ďalšie volebné obdobie, sa bude správať k otázkam školstva rovnako zodpovedne ako to terajšie. Významnú úlohu zohráva komisia školstva ako odborný poradný orgán mestského zastupiteľstva.
Doteraz sa o investíciách do školských budov a ich vybavenia veľa rozhodnutí v mestskom zastupiteľstve neurobilo. Požiadavky skončili v rozpočte väčšinou „pod čiarou“. Financovali sa len najnutnejšie opravy. Nepociťujete túto prax, napríklad v konfrontácii so starostlivosťou o športové objekty, ako diskrimináciu školstva?
Je pravda, že kapitálové výdavky na školstvo by mohli byť vyššie. V minulom roku to bolo takmer 8 miliónov korún, ktoré sa investovali do výmeny okien v ZŠ na Tribečskej ulici a tiež do nevyhnutných opráv v základných a materských školách. Tento rok to bude výrazne menej – približne dva milióny. Samozrejme, že naša komisia bude sledovať aj získavanie ďalších financií a ich využitie pre školy. Napríklad z predaja akcií Topvaru. Situácia vo financovaní škôl je taká, ako som spomínal, a preto aj školy dávajú zo svojho rozpočtu stále väčšiu časť na údržbu a zveľaďovanie verejného majetku.
Mládež a šport sú tiež predmetom záujmu vašej komisie. Máte pocit, že okrem štandardného „odklepnutia“ tradičných položiek v mestskom rozpočte, vstupuje komisia do tohto sektoru aktívne? Napríklad regeneráciou športových zariadení v školách?
Myslím, že áno. Sledujeme aj malé športy v meste a podľa možností im finančne vypomáhame. Jednak z peňazí, ktoré sú určené na malé športy a kultúru, a tiež z fondu poslancov. Samozrejme, veľké športy majú už stabilne pridelenú značnú časť financií v rozpočte mesta. Podpora športu v Topoľčanoch je podľa mňa na veľmi dobrej úrovni.
Uvažuje sa o vybudovaní rekreačno-zábavného areálu na južnom okraji mesta. Nestálo by za úvahu obnoviť a oživiť športoviská pri školách? Zorganizovať na nich dozor, prípadne zamestnať športových inštruktorov, urobiť z nich rekreačno-zábavné zóny?
Veľmi sa prihováram za regeneráciu športovísk pri školách, čo je podľa mňa relatívne splniteľné. Oveľa vážnejším problémom je pritiahnuť na tieto športoviská športu chtivých mladých, ale aj starších ľudí. Pod oknom bytu mám jedno školské športové ihrisko. Pred 15 rokmi bolo ťažko si tam zahrať, pretože skupiny a zápasy sa striedali jeden za druhým. Bežecká dráha bola od jari do jesene takmer plná. Dnes je situácia úplne iná. Ihrisko aj dráha sú mimo vyučovacieho času využívané úplne ojedinelo. Je zrejme veľkým problémom nadchnúť žiakov pre športovanie, o čom svedčí stále ťažší nábor žiakov do školských športových stredísk a školských športových tried. Pohybová aktivita detí a mládeže výrazne upadá. Toto si musí uvedomiť aj ministerstvo školstva a patrične riešiť vyučovanie telesnej výchovy a spôsoby zapájania žiakov do pohybových aktivít.
Mesto potrebuje aj rekreačno-zábavný areál, moderné centrum, kde budú komplexné možnosti na patričnej úrovni. Bohužiaľ, trvá to nám poslancom veľmi dlho, preto sme tento problém odkladali v rozpočte pod čiaru, ale naše mesto a jeho obyvatelia si popri peknom kúpalisku taký areál zaslúžia.
Autor: Ďakujem za rozhovor Vladimír ŠTEFANOVIČ
