rých je litera zákona alfou a omegou. Naše slová nám potvrdil aj predseda Okresného súdu v Topoľčanoch Jozef Stanko.
Ako predseda okresného súdu ste sa určite vo svojej praxi stretli so všeličím...
- Na súde pôsobím 26 rokov, z toho vyše 12 vo funkcii predsedu, takže naozaj som sa vo svojej praxi – pretože aj napriek funkcii pracujem v dvoch oddeleniach (dedičské a trestné) – stretol so všeličím. Ide o veľmi náročnú a zodpovednú prácu, pretože rozhodujete o osudoch ľudí. Dôležitá je však dôkladná príprava na pojednávania a odvaha rozhodnúť. Sudca musí byť vnútorne vysporiadaný, inak by dlho nevydržal.
Od 1. januára 2005 vybavujú Topoľčany aj agendu Okresného súdu v Partizánskom, pretože prebehlo zlúčenie týchto dvoch súdov. Ako to pociťujete?
- Od 1. januára 1997 sa zriadili súdy v Partizánskom i v Bánovciach nad Bebravou. Po rozhodnutí Národnej rady SR sa 1. januára 2005 zlúčil súd v Partizánskom s topoľčianskym a bánovský súd s trenčianskym. Podľa môjho názoru v prípade Topoľčian nešlo o šťastné rozhodnutie, pretože nápad v Partizánskom, kde pôsobili iba štyria sudcovia, bol dosť vysoký a nestačili plynule vybavovať, čo sa potom odrazilo na výsledkoch našej práce. Keďže Okresný súd v Topoľčanoch patril v rámci Nitrianskeho kraja vo výsledkoch medzi lepšie, po zlúčení s Partizánskym to už tak nebolo. Zlúčenie nám skôr ublížilo. Minimálne päť rokov budeme zápasiť s tým, aby sme sa s výsledkami dostali na tú úroveň, na ktorej sme boli pred zlúčením. Pre porovnanie – k 1. 1. 2005 mali Topoľčany v civilnej agende nevybavených 606 prípadov, nerozhodnutých 287. Partizánske malo nevybavených 655 prípadov a nerozhodnutých 459. V trestnej agende (osoby) mali Topoľčany nevybavených 143 prípadov, nerozhodnutých 66. Partizánske nevybavilo 176 prípadov a nerozhodlo 78. Takto by sme mohli pokračovať ďalej a po zlúčení sa tieto čísla v štatistikách vyšplhali do nelichotivých výsledkov. Zlúčenie nevyhovuje ani z hľadiska jurisdikcie, pretože v Topoľčanoch pôsobí okresná prokuratúra i okresné riaditeľstvo policajného zboru, no Partizánske patrí podľa územno-správneho členenia pod Trenčín, podľa policajného okresu zasa pod Prievidzu a keď pracujeme v prípravnom konaní (ide o trestné záležitosti podľa trestného poriadku), tak s nami spolupracuje vyšetrovateľ z Prievidze, skrátené vyšetrovanie robí Partizánske... – veľmi sa to komplikuje. Dúfam, že sa všetko vyrieši po tohtoročných parlamentných voľbách. Touto cestou chcem poprosiť občanov o trpezlivosť pri vybavovaní súdnej agendy, ktorá trvá dlhšie, než by som si prial, a to ma asi najviac ťaží.
Prečo tie vysoké čísla nevybavených vecí v Partizánskom?
- V Partizánskom pracovali iba štyria sudcovia a tí vybavovali zmiešanú agendu. Samozrejme, že nestíhali. Zrušenie tohto súdu bolo opodstatnené, je len otázne, či bolo správne zlúčiť ho práve s topoľčianskym.
Minulý týždeň ste spustili pri trestných pojednávaniach zvukové nahrávanie, ktoré musia prevádzkovať všetky súdy na Slovensku. Čo si o tom myslíte? Zmení sa tým niečo?
- Zvukový záznam z trestného pojednávania je niečo nové a na túto novinku si musia okrem sudcov zvyknúť aj účastníci pojednávaní. To znamená, že okrem zapisovateľky je na každom trestnom pojednávaní prítomný aj technický asistent, ktorý obsluhuje nahrávacie zariadenie. Celý priebeh pojednávania technika nahrá na cédečko, ktoré je súčasťou spisu a účastník konania, prípadne advokát si ho môžu za úhradu vecných nákladov od súdu vyžiadať. Zatiaľ je to nové, uvidíme, ako sa to osvedčí. No myslím si, že ide o dobrú vec, aspoň sa budú účastníci konania kontrolovať pri komunikácii so sudcami.
V ľuďoch ešte stále prevláda taká nedôvera v slovenskú jurisdikciu. Koľkokrát by sa aj mohli obrátiť na súd, no strach, prípadne spomínaná nedôvera ich od toho odrádza. Čo si o tom myslíte?
- Slováci sú národ holubičí, máme to v mentalite, že si necháme ubližovať a jediné, čo urobíme – skloníme hlavu. Pretrváva to z minulosti, keď sa najmä o domácom násilí na verejnosti nehovorilo aj napriek tomu, že existovalo. Iba vďaka osvete v súčasnosti už poškodení konečne podávajú trestné oznámenia a tým sa snažia ukončiť svoje trápenie. No na druhej strane sú i takí, ktorí sa pravidelne na niečo sťažujú a podávajú žaloby. Napríklad chodia za mnou so žiadosťami o odvolanie sudcu, pretože sa cítia ukrivdení jeho rozhodnutím a podobne, lenže takéto veci rieši zákon samostatne, čiže nie sú v mojej kompetencii. Niekedy sú sťažnosti občanov skôr plné emócií a unáhlených záverov pri prehratých sporoch. No veľakrát si ľudia život skomplikujú sami, keď situáciu podcenia a nevyužijú služby advokátov, ale sa spoliehajú na názory laikov, čo je v tomto regióne určité špecifikum. Potom je už neskoro hnevať sa a hádzať vinu na sudcov. Naša pravda končí tam, kde začína pravda niekoho iného – tak to v živote chodí a na to by ľudia nemali zabúdať.
Lenže aj medzi sudcami sú takí, ktorí nedbajú svoj talár zapredať...
- Aj sudca je iba človek, preto sa aj medzi nami nájdu takí, ktorí parazitujú alebo nechápu zmysel svojho poslania, pretože sudcovská funkcia je v prvom rade o poslaní slúžiť občanom. Áno, existujú i nečestní sudcovia, no záleží iba od predsedov súdov, ako sa s nimi vysporiadajú. Ja som s tým nikdy nemal problém.
Keďže sídlime (ako aj vy) na námestí, nemôžeme si nevšimnúť autobus, ktorý zvykne občas parkovať pred vchodom do budovy súdu. O čo ide?
- Ide o väzobné pojednávania. To znamená, že k nám vozia ľudí, ktorí sú buď vo väzbe alebo vo výkone trestu. Keďže sa špeciálne vozidlo nedostane do nášho dvora, lebo mesto pri zadný vchod nešťastne umiestnilo lampu, musí autobus parkovať na námestí. V tomto smere mám na mesto aj trochu ťažké srdce, okrem iného aj za parkovanie osobných motorových vozidiel pri budove súdu, no dúfam, že pri rekonštrukcii sídla súdu, ktorú plánujeme, sa to vyrieši, pretože máme aj také pojednávania, ktoré si vyžadujú mimoriadne opatrenia, o ktorých však hovoriť nemôžem.
Ako zvykne aktívny predseda okresného súdu relaxovať?
- Pre mňa je najväčším relaxom práca v záhrade a poľovníctvo. Mám vytvorené „azylové centrum“ a tam sa vždy ukryjem a fyzicky pracujem. Toto povolanie je veľmi náročné a relax je preto nevyhnutný.
Autor: Zhovárala sa Miriam MARTIŠKOVÁ
