šovanie stanov TC Topoľčany), nereagoval na moje podnety vyplývajúce z tejto funkcie (dokonca mi chcel určovať, čo mám a ako mám písať do novín). Hoci mali byť termíny výborových schôdzí oficiálne dostupné členskej základni, neboli, a tak som sa na nich nemohol zúčastňovať, aj keď som o to p. Uhlára žiadal i písomne (na základe toho som po polroku prestal pracovať v tejto funkcii a podieľať sa na činnosti kontrolnej a revíznej komisie, sám som sa tejto funkcie vzdal). Na výročnej členskej schôdzi sa to potom p. Uhlár pokúšal detinsky zdôvodňovať. Funkcie sú ambíciami pána Uhlára. Svoj postoj, ani nie tak k výboru, som zmenil, pretože v TC začal „vládnuť“ človek ako pán Uhlár.
To, že som bol vylúčený z tenisového oddielu, sa dozvedám po prvýkrát z tohto listu pána Uhlára adresovaného redakcii Dneška. Len som sa nad tým „hrozným faktom“ pousmial. Neviem, ako a kedy som bol vylúčený z oddielu (hoci to je nepodstatné), keď som chodil ešte do konca letnej sezóny 2005 (október) na tréningy, a po tomto termíne som sa sám vzdal členstva v TC Topoľčany.
Trénerov, ktorí mali najvyššie športové ambície, telovýchovné vzdelanie a skúsenosti z tréningu, ktorí dosahovali najlepšie výsledky – ďaleko presiahli štandard TC Topoľčany, hoci im p. Uhlár v zákulisí hádzal polená pod nohy (ale keď to p. Uhlárovi vyhovuje, výsledkami ich práce sa pochváli), ale ktorí si dovolili poukazovať na neprogresívne a nesystémové prostriedky pri riadení detského a mládežníckeho tenisu, na diletantské zasahovanie do tréningového procesu, nebol predseda ochotný akceptovať, nedokázal sa odosobniť v prospech klubu, dokonca nenavrhol ich zverenkyňu Natáliu Oravcovú (3. miesto na ME) do ankety O najlepšieho športovca okresu za rok 2004 ani po urgencii organizátorov ankety, a neurobil tak ani pri družstve dievčat, ktoré postúpilo na M-SR a obsadilo 4. miesto (ale keď to p. Uhlárovi vyhovuje, pochváli sa ich výsledkom). Ale odbornosť týchto trénerov a ich výsledky ocenil STZ (pozícia nehrajúceho kapitána dievčenskej reprezentácie SR, tréningové postupy uverejňované na stránkach magazínov Český tenis, Slovenský tenis, v publikáciách STZ), oficiálne primátor Topoľčian i nestranná verejnosť.
V roku 2002 začal súčasný predseda TC Topoľčany proces „perestrojky“ realizovaný cez výstavbu haly. Budovateľský triumf pána Uhlára - halu nám dnes závidia v mnohých oddieloch, ale závidia nám dnes v mnohých oddieloch aj sľubovanú kvalitnú celosezónnu „produkciu“ tejto haly? Ani ja, ani môj brat sme neboli proti výstavbe haly. Iba sme chceli, aby bola pred výstavbou haly zvolaná členská schôdza a na členskej schôdzi bola členská základňa oboznámená o transparentnosti výstavby haly a členská základňa by sa k výstavbe haly mohla vyjadriť. Čas na to bol. Toto pán predseda Uhlár rezolútne odmietol. My s bratom sme preferovali dokončenie začatej rekonštrukcie kurtov – zostávali ešte tri, a potom mohla prísť na radu i hala. Toto všetko sa mala dozvedieť členská základňa a rozhodnúť. Nerozhodla. Spomínané tri kurty bývajú posledné štyri roky zatopené i niekoľko dní aj po slabých dažďoch, a tak nie sú k dispozícii ani pre výkonnostný ani pre rekreačný tenis, a ani pre turnaje.
To, že hala už stojí, je fakt, a že v nej majú byť turnaje, má byť tiež samozrejmosť. Ale už nebolo samozrejmosťou nevytvoriť popri existujúcej hale tréningové stredisko mládeže. Lenže to by sa pán Uhlár musel podriadiť podmienkam STZ (ale to by on už nerozhodoval o tom kto, kedy a koľko bude trénovať) a hlavným trénerom by bol Miloš Bobula, pretože ten už mal predbežný súhlas STZ (požadovaná kvalifikácia a výsledky). Ale potrebná bola ochota výboru, a toto pán Uhlár opäť rezolútne odmietol, už by totiž nebol veľký boss; v prípade TSM mohli byť aj dotácie, stačilo 5 % z ochoty, ktorú prejavil p. Uhlár pre výstavbu haly. Pred výstavbou určil v hale hráčke typu Natálie Oravcovej 4 hodiny tréningu do týždňa, hoci takáto hráčka potrebovala aspoň 10 hodín tréningu, a tak Natália radšej trénovala v telocvičniach, absolvovala kondičnú prípravu (tá bola a je pre pána Uhlára takmer neznáma) a samozrejme dosahovala ešte lepšie výsledky, a to pána Uhlára riadne hnevalo. Hala takýto efekt „neprinášala“ (aj A. Šínská v tom čase radšej zmenila interiér), a ťažko bude prinášať – má pomalý povrch, nenúti hráčov k väčšej dynamike. Tam reprezentanti Slovenska nevyrastú.
Úroveň výkonnosti v donedávna poprednom slovenskom mládežníckom klube klesla oproti roku 2002 v roku 2005 o neuveriteľných 60 %. To p. Uhlárovi nič nehovorí, a ani nemôže, chytrácky je to prirodzený ústup z pozícií, ktorý sa preniesol na zanedbávanú kvalitu povrchu dvorcov, na spráchnivené a rozlámané dosky tribún, na poloprázdny obsah boxov informačného panela (v nedávnej minulosti plný aktuálnych fotografií a textov od predsedom očierňovaných trénerov) – choďte sa pozrieť. Pán Uhlár ubezpečuje, že podmienky vytvorené výborom TC patria v malých oddieloch medzi tie najlepšie, ale potom sa v TC plytvá „najlepšími podmienkami“ a talentovanými deťmi – veď sám predseda je protagonistom živelnosti v tréningovom procese, keď sa bez kvalifikácie nominoval aj na trénerský post – a takéto pseudotrénerské praktiky odsúdila i redakčná rada magazínu o tenise. Táto myšlienka pána Uhlára, citujem: „Paradoxne za posledné roky , v ktorých p. Bobula kritizuje všetko, čo v oddiele robíme, ...“ vám nepripomína paranoju. V minulosti som spomínal rezervy i v našej tréningovej skupine. Ale nekritizoval som, nekritizujem všetko. Nespomínal som rekreačný tenis, nespomínal som súťažný tenis dospelých, nespomínal som počet a organizáciu turnajov. Nespomínal som ani ďalšiu činnosť, z ktorej ma obviňuje p. Uhlár. Pretože sú aj schopní ľudia a dobré aktivity v oddiele. A ani p. predseda nerobí všetko zle, ibaže trpí komplexom, komplexom z toho, že niekto v oddiele dokáže viac ako on, aj bez jeho „odborných rád“. P. Uhlár potrebuje byť totiž šéf, veľký šéf. Aj v tomto smere nedosahuje osobnosť predchádzajúceho predsedu E. Brázdila a v mnohom „žije“ z jeho dedičstva.
Aj priemerne telovýchovne vzdelaní manažéri vedia, že víťazstvá sú veľkou motiváciou pre deti, rodičov, trénerov, zobrazujú pozíciu klubu v meste i v okolí, sú predpokladom udržať terajšiu a získavať novú členskú základňu. Ak pretrvá v klube súčasná dogma nielen individuálnej, ale aj umelo formovanej väčšinovej spokojnosti s priemernosťou, k progresívnemu posunu nepríde, hoci potenciál topoľčianskeho detského a mládežníckeho tenisu je väčší, než dokumentujú súčasné výsledky.
PS: Od nástupu pána Uhlára do funkcie predsedu po dnes je výkonnostný pád topoľčianskeho detského a mládežníckeho tenisu evidentný a spojený najmä s jeho menom; pán Uhlár nemá schopnosti ani záujem ho pozdvihnúť. Od tohto sa predovšetkým odvíja moja kritika, hoci pán Uhlár sa mi snaží podsúvať aj nezmyselné vyjadrenia. Od človeka, ktorý nemá telovýchovné vzdelanie, trénerskú licenciu, problematiku tréningového procesu odkukal od iných, ani nič iné, čo súvisí so športovým tréningom, očakávať nemôžem. Jeho list do redakcie mi pripomína reakciu malého rozmaznaného chlapca, ktorému chce niekto zobrať hračku.
V letnej sezóne oslovím redakciu Dneška, nech sa ide pozrieť a odfotografovať zatopené dvorce, nech sa ide pozrieť a odfotiť vyťaženosť dvorcov počas tréningov detí, nech sa ide pozrieť a odfotiť ...
Autor: Ľudovít BOBULA