e Slovensko odohralo tri priateľské zápasy s českými rovesníkmi. Jeden zápas sa skončil remízou 3:3 a dva zápasy prehrali 6:1 a 7:2. Po návrate z Čiech sme ho vyspovedali o jeho doterajších hokejových úspechoch.
Kedy si začal s hokejom?
Začal som vo štvrtom ročníku na základnej škole - ako desaťročný.
Kto ťa v začiatkoch trénoval?
Začínal som pod vedením pána Stovičku. Potom má trénoval pán Elo Bednár a teraz v doraste ma momentálne trénuje Miloš Fleischer.
Hrávaš na poste obrancu, nelákalo ťa to viac do útoku, kde sa strieľajú góly?
Moje začiatky boli práve v útoku. Pán tréner Elo Bednár ma dal do obrany a to mi ostalo až doteraz. Od nás obrancov sa očakáva predovšetkým obrana, zabraňovať gólom v našej sieti. Už som si nato však zvykol, cítim sa dobre na svojom poste a snažím sa plnil taktické pokyny trénerov.
Tento rok si so svojím družstvom dorastu postúpil do extraligy. Ako by si hodnotil sezónu ako hráč?
Od začiatku tohto ročníka sme chceli postúpiť do extraligy. Bol to pre nás veľký sen, čo sa nám nakoniec aj podarilo a sme veľmi radi.
Boli veľké rozdiely hrať v I. lige dorastu a hrať v baráži o extraligu?
Bola to určite veľká zmena, a to nielen v rýchlosti. Určitá zmena bola aj v technike hráčov, ale dokázali sme sa veľmi rýchlo prispôsobiť, o čom svedčí aj náš postup. Pomohli nám aj hráči z Trnavy, ktorí v záverečnej časti hrávali u nás.
V nasledujúcej sezóne vás čaká extraliga. Už sa asi všetci tešíte na atraktívnych súperov?
Splnili sme si cieľ a tešíme sa na mužstvá ako sú Slovan Bratislava, Dukla Trenčín, lebo budeme mať možnosť zmerať si sily so silnými družstvami, ktoré bojovali tento rok o majstra republiky.
Okrem Topoľčian sa zapájaš aj do reprezentácie Slovenska do 16 rokov...
Túto sezónu som sa zúčastnil výberu reprezentácie do 16 rokov v Českej Republike vo Valašskom Medziřičí. Následne sme boli aj v Kopřivnici a v Studenke. Tieto výbery mi veľmi pomohli. Som veľmi rád, že dostávam šancu sa ich zúčastňovať.
Ako vnímaš rozdiel medzi I. ligou v Topoľčanoch a reprezentačnými zápasmi?
Herne je tam veľký rozdiel, hlavne českí odchovanci sú lepší ako my, hoci sme sa im snažili vyrovnať. Dynamika hry a rýchlosť sa v zápasoch s Českom ukázala do určitej miery ako rozhodujúca. Aj diváci to inak berú ako na Slovensku. Na zápasy sa chodilo pozerať oveľa viacej ľudí, než býva zvykom u nás.
Kedy si prvýkrát nastúpil v reprezentácii Slovenska?
Začínal som ako 15-ročný. Od tej doby som sa stal stabilným členom mládežníckych výberov. Zúčastnil som sa všetkých, okrem jedného. Do Švajčiarska som v polovici februára v tohto roku cestovať nemohol. Dôvodom bolo moja choroba a navyše mi to horúčky nedovolili.
Okrem teba bol na určitých výberoch aj brankár Topoľčian Adam Cvik. Aký kolektív vládne v reprezentácii?
V reprezentácii boli chalani z celého Slovenska. Vychádzali sme veľmi dobre, taktiež aj s trénerom Milanom Stašom a jeho asistentom Františkom Kučerom.
Čo považuješ doteraz za najväčší úspech?
Jednoznačne to bude úspech z dorastom, keďže sme postúpili do extraligy. Patria k nim však aj reprezentačné výbery, ktoré si veľmi cením.
Máš s hokejom už aj nejaká zlé skúsenosti respektíve zranenia?
V ôsmom ročníku som si v zápase vo Zvolene zlomil ruku a to ma zastavilo. Inak sa mi zranenia našťastie vyhýbajú.
Momentálne hokejová sezóna skočila. Máte voľno, alebo sa pripravuješ na ďalšiu sezónu?
Pomaly sa chystáme na letnú prípravu. Čakajú nás behy – tzv. suchý tréning. Ja však trénujem aj individuálne, pretože chodím často do fitnescentier, posilňovní a nevyhýbam sa ani gymnastike. Kondíciu mi dopĺňa aj súčasný masér futbalistov Vladimír „Maťo“ Smatana, ktorému by som sa chcel touto cestou poďakovať.
Na záver prajeme Mariánovi, aby nasledujúca sezóna v Topoľčanoch bola minimálne rovnako úspešná ako práve tá skončená.
