ri prameni rôznych prúdov a smerov výkladu a prežívania života od kolísky až po hrob.
Niektorí totálne rezignujú na posmrtný život, lebo v mladosti sa im to zdá príliš vzdialená téma, alebo jednoducho sa upínajú k hmotným veciam, v ktorých jedine vidia istotu a akákoľvek filozofia a duchovno im prichodí ako námaha a zbytočný luxus. Preto sa musia zmieriť so životom bez opory pri strate materiálnej základne a ich okolie s častým vybočením z noriem spolunažívania z ich strany.
Ďalší prúd je intelektuálny, s nekonečným množstvom jeho mutácií. Čo človek, to filozof - od primitívneho zdôvodnenia zložitosti života (to všetko je príroda), cez špekulácie o dosiahnutí nesmrteľnosti človeka vlastným úsilím, až po fiktívny matematický vzorec vysvetľujúci existenciu a zázračné usporiadanie vesmíru.
Veľmi dobre vieme, v akom mori beznádeje a zúfalstva tieto prúdy končia. Na ilustráciu tá miernejšia forma. Jeden ateista od Kežmarku po svojej sedemdesiatke sa na smrteľnej posteli so strachom pýtal: „Kam teraz pôjdem?!“
Odpoveď na túto otázku nám nedá ani múdrosť Východu, ani mix všetkých duchovných prúdov západného New Age. Odpoveď na najdôležitejšiu otázku nášho života nám dali prví kresťania ešte skôr, ako sme sa ich na to mohli opýtať: „V tridsiatom treťom roku nášho letopočtu za nás úplne dobrovoľne potupnou a strašnou smrťou zomrel na kríži Ježiš Kristus, aby sme mohli žiť večne! Mnohí z nás ho videli pred jeho smrťou, ako vyučoval, sýtil, uzdravoval a kriesil mŕtvych. Videli ho tiež po jeho smrti, ako sa ukázal tisícom. Preto veríme, že má božskú moc vzkriesiť i nás!“
Ani netreba dodávať, že vierohodnosť svojho svedectva spečatili i vlastnou krvou. Rímske koloseum je i v súčasnosti priamy nemý svedok viery vo Vzkriesenie.
Učenie, ktoré hlásal Ježiš, bolo úplne nové a hlásal ho ako ten, ktorý má moc, ktorú aj dokazoval svojím výnimočným životom a početnými zázrakmi. Zosadil z trónov božstvá kráľov a cisárov (asi preto doteraz proti nemu bojujú). Jasne stál na strane chudobných a utláčaných, a hlavne pokorných. Práve pre túto poslednú vlastnosť, ktorá je hlavnou podmienkou jeho nasledovania, ho veľa ľudí nenasleduje. Veď
v dnešnom premodernizovanej dobe pokora sa im javí ako slabosť a život chápu ako bezohľadný konkurenčný boj.
Protipólom tohto postoja je ale poznanie, že ohľaduplnosť je pre prežitie ľudstva nevyhnutná. Ale pre prekonanie smrti u jedinca cez vzkriesenie je treba oveľa viac. Prekvapujúco sa to viac skladá z jediného slova - Láska! Nie láska nárokujúca si iného, ale dávajúca - až rozdávajúca sa láska. Takej láske nás učil a svojou smrťou na kríži miloval ten, ktorý je iba Láska! Niet inej cesty k nesmrteľnosti, iba tá, ktorá vedie cez túto Lásku. Pán Ježiš jasne vyhlásil: „Ja som cesta, pravda a život!“
Preto prerušme v sebe tehotenstvo pýchy, naučme sa znovu pozerať na svet čistými očami dieťaťa, naučme sa milovať láskou, ktorá bolí. Len vtedy splynieme s Láskou, ktorá je večná!
