Malé Ripňany

V Malých Ripňanoch je starostom už šestnásť rokov Ľudovít Moravčík. Svoje starostovanie začal rekonštrukciou kostola, respektíve jeho úplnou prestavbou.
V posledných týždňoch ho trápili protipovodňové opatrenia v dedine. Keď sa na jar púšťajú snehy, z družstevných rolí sa valí voda cez dedinu do potoka Radošinka. Zatiaľ vykopali iba jarok a odtok do potoka, ale najúčinnejšie by bolo odchytiť vodu ešte na kopcoch. Na tento účel zamýšľajú odkúpiť pozemok
(v minulosti patril rodine Büngerovcov), kde by urobili väčšiu priekopu aj s odtokom do Radošinky. Takto by sa minimalizovali škody na majetkoch, lebo vytápanie pivníc je v tu častým javom. Ľudia sa ľahko vystrašia aj pri výdatnejšej letnej búrke.
Obec sa pripravuje na vypracovanie nového územného plánu. Ak sa do neho zapracujú zamýšľané body, znamenalo by to, že dedina sa rozrastie o nové ulice. Starosta prisviedča, že aj tak je stavebných pozemkov dosť. Nová ulica by viedla v časti Vráta a nové domy by sa mohli postaviť aj pozdĺž novej trasy kanalizácie pri potoku Radošinka. Dedina nemá kanalizáciu, len obecná a družstevná bytovka majú svoju čističku odpadových vôd. Na čističku plánujú v najbližšej dobe napojiť aj materskú a základnú školu. Obci sa však podarilo vybudovať plynofikáciu, ktorá výrazne pomohla životnému prostrediu, a aj vodovod.
Aby vytvorila čo najlepšie podmienky pre deti a mládež, snaží sa získať prostriedky od Ministerstva školstva SR v rámci projektu Otvorená škola. S ich pomocou by mohli vylepšiť asfaltové ihrisko. Pribudli by basketbalové koše a plocha by mohla slúžiť pre rôzne iné loptové hry.
Aj v kultúrnom dome sa snažia vyjsť v ústrety mládeži. Okrem toho, že v ňom sídli knižnica, nájde sa tu aj celkom slušne vybavená posilňovňa a dá sa tu zahrať stolný tenis a stolný futbal.
Vytváranie projektov im nie je cudzie. V rámci projektu pre nórsky fond v hodnote 14 miliónov vypracovali tri línie rozvoja. Peniaze by použili na kompostové hospodárstvo, vybudovanie domu sociálneho zariadenia a do tretice novú štruktúru chodníkov a zelene.
Kompostové hospodárstvo počíta s tým, že občania budú zvážať na určené miesto organický odpad, a tam drvič spracuje konáre a iné zelené odpady. Zatiaľ sa počíta s drvičom, ktorý má mikroregión Marhát, ale postupne sa kúpi vlastný drvič
(v hodnote okolo 150 tisíc), ktorý by si poradil aj s kôrovím, ktoré je asi najväčším problémom.
V budove bývalej materskej školy by sa mohlo vytvoriť sociálne zariadenie, prednostne určené pre zdravotne postihnutých. Nachádzala by sa tam aj vývarovňa a klub pre dôchodcov. „Domovov dôchodcov je už dosť, ale problém majú aj tí, ktorí ešte nemajú dôchodkový vek a rodina sa o nich nevie alebo nechce postarať,“ vysvetľuje zámer starosta Ľudovít Moravčík.
Dedina by sa mala viac zazeleniť (hlavne oddychová zóna pri kostole a obecnom úrade) a ráta sa aj s cyklotrasou. Spájala by dedinu s Veľkými Ripňanmi pozdĺž potoka Radošinka.
Svoje možnosti sa snaží prezentovať obec aj na internete. Zatiaľ je len nováčik medzi obecnými internetovými stránkami a mnohé sekcie sú ešte len vo výstavbe, ale starosta sľubuje, že do polroka bude všetko v poriadku. „Chceme sa zviditeľniť aj na internete, možno si nás niekto všimne. Sú tu voľné stavebné pozemky, môže sa tu podnikať. Chceli by sme zverejniť aj všetky podané projekty, aby verejnosť vedela, že je tu aktivita a nespíme.“
V Malých Ripňanoch postavili medzi prvými v okrese nájomné byty s pomocou dotácie zo Štátneho fondu rozvoja bývania (ŠFRB). Pred štyrmi rokmi sa pustili do budovania štrnásťbytovky, hneď vedľa družstevnej bytovky a zdá sa, že sa im to zapáčilo. Tento rok sa spustí stavba ďalšej bytovky, tentoraz len päťbytovej. „Keď sme stavali prvú bytovku, ešte sa to všetko len rozbiehalo a podmienky boli ešte lepšie. Zo ŠFRB sme dostali na výstavbu 50 percent sumy ako úver a druhú polovicu sme dostali ako nenávratný príspevok. Teraz je úver vo výške 70 percent a zvyšok je nenávratná dotácia. Úver sa spláca nájomným, takže obec nemá takmer žiadne náklady, ale zato dosť starostí,“ sumarizuje starosta. Nájom za dvojizbový bytu sa pohybuje napríklad na úrovni 2 700 korún mesačne bez energie.
Záujemcom o individuálnu výstavbu vychádza obec čo najviac v ústrety. V ponuke boli aj pozemky v cene osem korún za m2. „Kúpili sme aj jednu parcelu v intraviláne, ktorá bola v minulosti sčasti konfiškovaná. Išlo o bývalé Büngerove pozemky. Odkúpili sme ju a rozdelili na stavebné pozemky.“
Malé Ripňany sú približne v rovnakej vzdialenosti od Nitry, Topoľčian aj Piešťan. Napriek tomu pracovných príležitostí nie je nazvyš. Obecný úrad sa snaží prilákať podnikateľov aj k nim do dediny.
Dedina sa chystajá v najbližších dňoch na Beh cez tri okresy. V prvý májový víkend prejdú bežci z Merašíc (okres Hlohovec) cez Malé Ripňany a Biskupovú (okres Topoľčany) a cez Kapiniec (okres Nitra) ku konečnému cieľu – znovu do Merašíc.