spis č. 282/40 nachádzajúci sa v topoľčianskom archíve vo fonde Okresného úradu Topoľčany, ktorého obsah približujú nasledujúce riadky.
V marci 1940, v deň prvého výročia vzniku Slovenskej republiky (14. marca) sa aj v obciach Topoľčianskeho okresu konali oslavy štátneho sviatku. Okresný úrad v Topoľčanoch už 11. marca poslal všetkým notárom v okrese organizačné pokyny, v ktorých vyzvali zamestnancov notariátov, aby boli nápomocní HSĽS pri usporadúvaní osláv. Účasť všetkých zamestnancov rezortu Ministerstva vnútra na oslavách vrátane slávnostnej bohoslužby bola povinná. Úradné budovy bolo treba vyzdobiť štátnou vlajkou, a to už od 12. hodiny 13. marca a vlajky na budovách mali zostať až do 8. hodiny 15. marca. Notári vo svojich obvodoch boli povinní zabezpečiť i výzdobu domov a výkladov. Svoje obchody mohli dekorovať štátnou vlajkou i židia, ale pri výzdobe nesmeli mať vo výkladoch busty a obrazy predstaviteľov Slovenského štátu či iné symboly štátnej zvrchovanosti. Priebeh osláv však v obci Klátova Nová Ves narušili „pohoršilivé“ udalosti, ktorými dôstojnosť tohto dňa utrpela natoľko, že tamojší notár si považoval za povinnosť podať o nich hlásenie na Okresný úrad v Topoľčanoch.
V predvečer osláv usporiadali v obci lampiónový sprievod. Keď sprievod prešiel ulicou pred Potravným družstvom, na farára Alexandra Rusa (pôsobil v Klátovej v rokoch 1921 – 1948), predsedu miestnej HSĽS, údajne odznel výkrik spomedzi mládencov, ktorí mali vo zvyku vystávať pred družstvom: „Dajte nám masť, cukor, mydlo“. O tejto udalosti účastníci sprievodu nevedeli, keďže sprievod bol už o ulicu ďalej. Nebolo teda svedkov, ktorí by mohli vinníka usvedčiť, a pán farár, ktorý podľa svojho tvrdenia „dotyčných neporiadnikov sám po ulici palicou naháňal, tiež ich nepoznal, lebo bola tma.“ Po slávnostnej svätej omši 14. marca vyhlásil farár v kostole zvolanie členov HSĽS, obecného predstavenstva i všetkých občanov, ktorým záleží na dobrej povesti obce na poradu. Konala v ten istý deň v škole. Farár predniesol na porade „onú večernú pohoršilivú udalosť“ a oznámil, že proti Potravnému družstvu, jeho správe a dozornému výboru zakročí čo najenergickejšie. Oznámenie pána farára účastníci schôdze vzali na vedomie, i keď prívrženci Potravného družstva s nevôľou, lebo aj keď spomínaný čin odsúdili, páchatelia boli neznámi.
Podľa programu osláv sa 14. marca večer konala v divadelnej sále Potravného družstva slávnostná akadémia. Vstup bol voľný a všetky miestnosti boli preplnené. Po odznení slávnostnej reči farára a vypočutí rozhlasového prejavu šéfa propagandy Alexandra Macha nasledovalo vystúpenie detí s pripraveným programom.
Oslava trvala dlho, pri reprodukovaní rozhlasového prejavu ako dôsledok nepripravenosti rozhlasového prijímača nebolo dobre počuť a obecenstvo začalo byť netrpezlivé. Miestnosťou sa šírilo šeptanie, ľudia jeden na druhého kričali a upozorňovali sa navzájom na to, že treba byť ticho až do takej miery, že „ďalší priebeh slávnosti stratil rád dôstojnosti.“ Práve vtedy začala 14-ročná školáčka čítať oslavný text, v ktorom okrem iného stálo:“...máme cukor, masť, drevo i uhlie. Máme mydlo, kávu i ryžu.“ Niektoré ženy spomedzi poslucháčov si začali „dumkať“ a z viacerých strán bolo počuť utlmený smiech. To už bola povestná posledná kvapka a pohár trpezlivosti pretiekol. Pán farár ovládnutý hnevom a nervozitou dal zastaviť ďalší program.
„Prítomných začal hrešiť nehľadanými slovami, strhol sa krik, pri ktorom farár úplne stratil rozvaživosť a nadal prítomným do komunistických zlodejov, kmínov, čvargy tak, že sa obecenstvo muselo rozísť z oslavy bez ukončenia vo veľkom pohoršení.“ Šetrením, ktoré urobila četnícka stanica v Klátovej Novej Vsi, sa zistilo, že spomínaným preslovom bola báseň vyňatá z časopisu Vĺča, ktorý vychádzal pre Hlinkovu mládež v Bratislave a nejednalo sa o účelovo pripravenú reč.
Pán notár, ktorý správu podal, ďalej uvádza, že sám nemohol v tejto situácii zasiahnuť. Konštatuje tiež, že najmä mládež v danej obci je „rozpustilá“, ale jej činy možno pripísať len „nevzdelanosti, surovosti a sprostosti, pre naprávanie ktorých oslava táto porušiť sa nemala.“ Ako vinníka za priebeh oslavy označil ľahostajnosť zodpovedných činiteľov pri zostavovaní programu osláv, ako i netaktnosť pána farára. Notár poukázal na ľahostajnosť kompetentných už 11. marca pri príprave osláv na schôdzi miestnej osvetovej komisie, ale keďže sa to dotyčným pánom nepáčilo, k ustáleniu programu slávnosti zvolali výbor miestnej HSĽS na 12. marca bez notárovej účasti, a tak sa on sám o programe dozvedel len z bubnovania večer o piatej hodine 12. marca a nemal teda možnosť zasiahnuť.
Autor: Katarína BEŇOVÁ, podľa dokumentov MV, Štátny archív v Nitre, pobočka Topoľčany