nulosti. Preto ju odovzdávam ako knihu pamatnú, ktorá je zaradená do inventáru M. N. V. Nedašovce pod číslom 20 miestnemu kronikárovi, ktorý je tohto času Rudolf Podoba, aby skutočne uvádzal všetky podľa možnosti bežné veci, ktoré budú mať v budúcnosti velký význam širokej verejnosti... 30. XII. 1951, Štefan Hudec
Vodovod s hviezdičkami
Viac ako pol storočia sa klenie medzi týmto zápisom predsedu miestneho národného výboru a „bežnou vecou“, ktorá má veľký význam pre dnešných a akiste i budúcich Nedašovčanov – výstavbou vodovodu. Je taká bežná, že návštevník prichádzajúci do obce ani nepostrehne, že sa deje. Veru tak, vodovody sa dnes stavajú tiež inak než ešte pred desiatimi – dvanástimi rokmi. Pred mesiacom si zamestnanci banskoštiavnickej spoločnosti Combin priviezli prvý materiál a stroje. Dnes sú od prípojky v pravotickom chotári, možno kilometer vzdialenej, uprostred Nedašoviec. Potrubie je zakopané, cesta zametená, len nenápadné kôpky hliny sa pomaly ulíhajú, aby sa úzka ryha mohla prekryť kamením a asfaltom.
Po niekoľkých prerábkach technickej dokumentácie konečne prišlo na výstavbu. Investičný projekt Kvalitná infraštruktúra – kvalitný život v obci v hodnote 16,1 milióna korún sa napĺňa s podporou európskych štrukturálnych fondov a 5-percentným spolufinancovaním z obecných zdrojov. „Vlani sme získali súhlas a peniaze z Bruselu a v teraz v júni by mala z kohútikov vytiecť prvá voda,“ hovorí Elena Magdolenová, zástupkyňa a pravá ruka starostu Štefana Strieženca a prednostka spoločného obecného úradu v Rybanoch, ktorý poskytuje právny i administratívny servis 18 obciam mikroregionálnych združení Pobebravie a Suchodolie. E. Magdolenová je totiž kľúčovou postavou príbehu - projektu vznikajúceho vodovodu. Je jeho tvorkyňou i administratívnou manažérkou.
Ak o niektorej obci platí romantické „dedinka v údolí“, tak sú to aj Nedašovce. So susednými Pravoticami a Vysočanmi majú takú geografickú polohu, že v 70. rokoch, v čase vytvárania tzv. strediskových obcí, zostali nezávislé od väčších obcí i od seba navzájom. „Boli integračné snahy, ale občania i predstavitelia obcí ich odmietli a vtedajšia moc ustúpila,“ spomína starosta, ktorý je veteránom obecnej verejnej správy, veď je na čele obce už tridsať rokov.
Aj Nedašovce starnú
Pred 40 rokmi prekračoval počet obyvateľov Nedašoviec číslo 700, no dnes žije v obci 460 občanov. „Už je to raz tak, detí pribúda málo aj v našej obci,“ konštatuje starosta, „od začiatku roka sme v obci pochovali už päť spoluobčanov.“
Nedašovce, samozrejme, nežijú iba zarmucujúcimi udalosťami. Primerane možnostiam vždy oslávia cirkevné i svetské sviatky, nezabudnú na ženy - matky, na deti ani na októbrovú úctu k starším susedom. Mája stojí uprostred dediny aj tento rok, fašiangová zábava bola ako sa patrí a známa mášikovská kapela má aj ďalšie termíny vo svojom kalendári.
V obci síce zanikla ZŠ – dvojtriedka a školáci chodia do neďalekých Rybian, ale nedašovská materská škola prichýlila deti z Pravotíc, Vysočian a domáce. „Bol som za zachovanie školy aj pri 8 – 9 žiakoch, ale napokon rodičia uprednostnili väčšiu školu, do ktorej by ich deti tak či tak prešli. V škôlke máme 12 – 14 detí a zdá sa, že tento počet bude aj v budúcich rokoch,“ hodnotí Š. Strieženec vyhliadky obecnej školskej „politiky“.
Až na vodovod majú Nedašovce solídne vybudovanú infraštruktúru už z minulosti. Plyn doviedli do obce pred dvadsiatimi rokmi, keď mali Nedašovce podľa kroník 750 rokov, verejné osvetlenie, obecný rozhlas i verejnú zeleň budovali ešte v známej Akcii Z. Od 80. rokov je v dedine pošta, požiarna zbrojnica, budova obecného úradu i predajňa Jednoty...
„Z nášho rozpočtu, do ktorého je zahrnutý i rozpočet na MŠ, si na rozvojové zámery nemôžeme trúfať,“ vraví starosta, „ale v minulých rokoch sme rozšírili cintorín s novou ohradou, postavili nový dom smútku, budovu obecného úradu, pošty a požiarnu zbrojnicu, zrekonštruovali obecný rozhlas a kabíny TJ a vykonali sme generálnu opravu verejného osvetlenia. Okrem kapitoly na MŠ a peňazí určených na prevádzku obecného úradu a obecných služieb rátame s finančnou podporou futbalového oddielu, dobrovoľného hasičského zboru, ale aj obecnej knižnice.“
Futbalisti a hasiči sú dobrovoľnícke opory
Ako v každej správnej slovenskej obci je futbal tým najsledovanejším amatérskym dianím aj v Nedašovciach. O to viac, že z obce pochádza niekoľko v minulosti úspešných prvo- či extraligových hráčov. Napríklad synovia úspešného trénera Dušana Mášika či Marián Poštrk, dnes brankár maďarskej Tatabánye. „Minimálne od roku 1950 hrajú naše družstvá v regionálnych futbalových súťažiach. Mášikoviari, Paškoviari, Jandákovci, Beniakovci, to sú mená, na ktorých roky stojí solídne meno nedašovského futbalu. Platí to aj dnes, keď mužstvo dospelých trénuje aktívny hráč Ivan Smatana,“ hovorí niekdajší futbalový funkcionár a dnes starosta.
Ešte staršia je tradícia nedašovského dobrovoľníckeho hasičstva. „Prinajmenšom osemdesiat rokov dozadu sa spomínajú naši hasiči,“ vraví na ďalšiu dobrovoľnícku tému starosta, lebo hasičstvo je od mladosti jeho ďalšou srdcovou záležitosťou. Z rukáva vysype niekoľko údajov o parametroch striekačiek, o úspechoch i trampotách. Zišla by sa nová striekačka - terajšia má už 30 rokov - zodpovedajúca tým popredným umiestneniam, ktoré nedašovskí požiarnici a hasiči získali len po roku 2000. Rešpekt k tejto užitočnej záľube a zodpovednosti vyjadrili v Nedašovciach aj vlani, pri príležitosti 770. výročia prvej písomnej zmienky o obci. Posvätili a na budove obecného úradu inštalovali sochu sv. Floriána.
Našťastie, alebo preto, že nemá šancu, červený kohút sa Nedašovciam vyhýba. Požiar si pamätajú niekedy spred 30 rokov, keď zhoreli asi tri hektáre obilia na koreni. Treba dodať, že iba vďaka zásahu obecných hasičov a ďalších ľudí z obce nebola škoda väčšia. Hasičský zbor pod velením Jána Nováka, ktorému najúčinnejšie asistujú Otovia Mášikovci – senior i junior, trénuje dnes hlavne na hasičské súťaže. Dostali vraj pozvánku na „hosťovanie“ v Ostraticiach, za ktoré by mali súťažiť. Naostro bojujú so záplavovými vodami. Keď vypustia mimoriadne veľa vody z jerichovskej priehrady alebo príde prietrž mračien, tak sa inak krotký potok Hydina vyleje a voda vtedy vtrhne aj do pivníc niekoľkých domov. „Už ani neviem, koľko žiadostí som napísal na Povodie hornej Nitry, aby sa potok zreguloval, upravilo jeho koryto, ale nie sú na to stále peniaze,“ nadväzuje na hasičskú tému, „a tak musia byť v strehu naši hasiči.“
Starosta i jeho zástupkyňa si pochvaľujú spoluprácu v Poľnohospodárskym družstvom podielnikov Brezina sídliacim v Pravoticiach a obhospodarujúcim pôdu v chotároch viacerých obcí. „Ani raz sa nestalo, aby nám načas zaplatili dane, jedine v roku 1990 sme sa vyrovnali naturálne. Odvtedy má obec autobus, ktorým vozíme futbalistov, babky na Mechovičku či na letný výlet do Diakoviec na termálne kúpalisko. Keď bolo treba a dalo sa, pomohli nám aj so strojmi.“
„Aj my sa snažíme byť korektní,“ dodáva E. Magdolenová, „dane z nehnuteľností ponechávame na najnižšej zákonnej sadzbe.“
Okrem roľníckeho družstva je v Nedašovciach niekoľko živnostníkov, ale väčšina zamestnancov odchádza za prácou do Bánoviec, Partizánskeho a iných väčších obcí. V obci je 35 evidovaných uchádzačov o prácu, pričom na aktivačných prácach sa podieľajú 12 uchádzači. „Keď prišla ponuka tzv. aktivačných prác, viacerí sa ošívali, odvykli si od práce. Keď som im však vysvetlil, možno ich i trochu postrašil, tak si uvedomili, že je to pre nich výhodné. A aj pre obec, veď keď už dostávajú peniaze, nech niečo aj urobia,“ mieni starosta.
V obci je podľa starostových slov po desiatich rokoch celkom konsolidované urbárske spoločenstvo, ktorého predsedom je Anton Kajaba. Muž, ktorý sa pustil do trochu nezvyčajného podnikania. Z dubovej a hrabovej haluziny a iného odpadu pálil drevené uhlie. Stalo sa však, že mu vandali či neprajníci poškodili pece až tak, že musel výrobu zanechať. Urbárnici gazdujú na 240 ha lesa a vlani si vraj vyplácali už aj dividendy z výnosov svojho hospodárenia.
Spoločný úrad – správne rozhodnutie
Aj v Nedašovciach sa samosprávna agenda rozrastá. So slovom kompetencie, ktoré od roku 2003 tak často počuť, sa spája čoraz viac povinností, záväzkov a vzťahov. „Obce s počtom obyvateľov do 500 osôb jednoducho nie sú vybavené finančne a personálne na to, aby mohli všetko podľa zákona plniť,“ charakterizuje doktorka Magdolenová východiská dohody starostov menších obcí o spoločnom obecnom úrade v Rybanoch. „Stavebná i agenda ochrany životného prostredia, administrácia opatrovateľskej služby, právne či administratívne poradenstvo, to je náplň práce úradu, ktorá je vítanou pomocou pre poslancov a starostov. Oni prichádzajú s výzvami na konzultačné stretnutia s nami,“ popisuje obsah a formu spolupráce spoločného úradu a jeho zriaďovateľov.
„Funguje to naozaj dobre,“ pridáva sa Štefan Strieženec, „Marián Broniš, rybiansky starosta, je veľkorysý partner a kolega. Tam, kde môže, vychádza nám v ústrety. V takomto postoji a vzťahu vidím perspektívu obecnej samosprávy. Myslím si, že identitu obcí treba zachovať, nech si ich obyvatelia riešia v rámci zákona svoje záležitosti podľa seba,“ mieni nedašovský skúsený starosta, „a to, čo je nad sily obce, treba robiť v dohode s ostatnými.“
Autor: Vladimír Štefanovič
