Štíhla slečna v čiernom prednesie verše vďaky, prednosta obvodného úradu hľadá vo sviatočnom príhovore – úvahe odpoveď na otázku, prečo je popoludňajšia slávnosť prebiehajúca pri pamätníku pred topoľčianskym gymnáziom ľahostajná ľuďom chvátajúcim na vlak či autobus.
Isteže, vítanejšia je ľahostajnosť ako prejav pocitu slobody a bezpečnosti než strach z agresora, vítanejšia je pokojná cesta k rodine než povolávací rozkaz na front. Pripomienka porážky nacizmu a fašizmu je však stále opodstatnená ako výzva byť na pozore pred zlom. Aj v pokojných, mierových dňoch je dôvod na nenávisť, povedal Ľubomír Bošanský. Musíme nenávidieť rasizmus, prejavy nevraživosti voči ľuďom inej kultúry, iného náboženstva.
Slávnosť víťazstva nad fašizmom je zároveň holdom, prejavom úcty mužom a ženám, ktorí položili životy v boji, o ktorý nestáli, ale vojnové okolnosti a ich statočnosť napokon zrodili hrdinov - známych veliteľov i radových bojovníkov.
Primátor Pavol Segeš pripomenul, že nielen na frontoch druhej svetovej vojny trpeli ľudia. Utrpenie, ktoré podstupovalo civilné obyvateľstvo a ľudia odvlečení do koncentračných táborov, bolo v nejednom prípade ešte horšie. Česť a úcta patrí všetkým, ktorí vykúpili aj našu slobodu utrpením a tisíce aj vlastným životom. Našou povinnosťou je konať tak, aby i naše deti a deti našich detí mohli tento drahý dar v radosti a slobode naplno využívať, uzavrel svoje vystúpenie primátor.
Hovoril aj František Peško, predstaviteľ Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Zdôrazňoval však skôr rozčarovanie vlastné i svojich rovesníkov zo spoločenského vývoja na Slovensku v ostatných pätnástich rokoch než úctu k obetiam vojny a poctu jej víťazom. Spomenul bezdomovectvo, chudobu a vyjadril pocit krivdy, ktorý podľa neho zakúšajú ešte žijúci účastníci protifašistického odboja.
