vídali, o jeden viac alebo menej...
Musel by to však byť riadny ignorant, pretože mladí muzikanti, žiaci ZUŠ Ladislava Mokrého a ich učitelia pripravili originálny a pôsobivý kultúrny zážitok poslucháčom a akiste aj sebe. Možno veriť, že by oň stálo i viac poslucháčov, než sa pomestí do výstavnej siene.
Vtipné a milé bolo nielen to, že predstúpili pred obecenstvo v kostýmoch, do akých sa Európania obliekali na sklonku 18. storočia, ale aj to, ako originálne „zinscenovali“ stručný autorský životopis veľkého skladateľa. Možno by viacero koncertom neuškodilo, keby ich uvádzalo niekoľko múdro formulovaných otázok a stručné, ale zasvätené odpovede na ne.
Tie v galérii boli presne také, a tak po nich mohli prísť na rad flauty zobcové i priečne, klavír, husle, gitary i spev. Hravá i slávnostná Mozartova hudba – úryvky z opier, dojímavá známa uspávanka, časť azda najznámejšej Malej nočnej hudby, úryvky z rozsiahlejších koncertných kompozícií – znela milo a dôverne známo. Dievčatá a chlapci s patričnou dávkou zodpovednosti a kvapkou trémy vzdávali hold mužovi, ktorého veľkosť ešte len budú vo svojom muzikantskom raste objavovať. Ak raz budú pri príležitosti trebárs 300. výročia narodenia W. A. M. rozprávať svojim vnukom o vlastnom prvom mozartovskom koncertovaní, možno to budú medzi nimi aj spomienky aspoň jedného naozajstného koncertného majstra.
Koľkokrát dovtedy ešte zaznejú Mozartove skladby vo veľkých a malých koncertných sálach či na školských recitáloch? Nespočetne veľakrát, veď W. A. Mozart je večný prostredníctvom svojej hudby, nových a nových generácií skvelých hudobníkov i ich poslucháčov. Koľkokrát ich ešte zahrajú dnešní topoľčianski zuškári?
