Chlieb krájať, to nie je len tak...

ý občan našej spoločnosti. Veď vyrába potraviny, s ktorými sa denno - denne stretáte na svojich stoloch. Zaiste sa aj vám stalo, že vaše vnúčatá sa domnievajú, že chlieb sa vyrába v obchode, a kravičku poznajú iba z reklamy na mliečnu čokoládu Milka. Predstava, že na chlieb sa od sejby čaká takmer rok a aby bolo dostatok mlieka na raňajšom stole, je treba si pre niektorých ľudí privstať do práce o dve - tri hodiny skôr, sa zdá byť nepredstaviteľná pokiaľ, to tejto generácii nevysvetlíme včas a vhodným spôsobom.
V Topoľčianskom okrese farmári najmä vďaka stabilite pomerov v poľnohospodárskom podnikaní dokázali rôznym nepriazňam čeliť aj v roku 2005. Napriek tomu, že rok 2004 bol hospodársky prepadový. Kým výnosy vzrástli, náklady stúpli. Najväčšou nákladovou položkou boli náklady na energiu, druhou zasa dane. V roku 2005 si po prvýkrát určovali výšku daní obce samy. Už začiatkom roku farmári aj v médiách upozorňovali, že niektoré samosprávy príliš a neopodstatnene využili zákon o miestnych daniach, ktorý neobmedzoval hornú hranicu výšky dane za nehnuteľnosti a poľnohospodársku pôdu. Výsledok je pre farmárov takmer katastrofický nárast dane za nehnuteľnosti a pôdu o 51 percent, čo finančne zaťažilo náklady farmárov za okres o viac ako 7,7 mil. Sk.
Veľmi rýchlo sa dostalo do povedomia občanov, že farmári dostávajú z EÚ podporu na podnikanie. Je to pravda. Po vstupe do EÚ začali aj slovenskí farmári poberať podporu, ktorá sa skladá zo štátnej podpory a z podpory EÚ. Kým EÚ dohodnuté podmienky plní, náš štát sa správa k svojim farmárom macošskejšie.
Zima v tomto roku bola príliš dlhá a jar sa otvorila veľkými záplavami. V Topoľčianskom okrese sme mali poškodených asi 1 850 ha poľnohospodárskej pôdy, čo v porovnaní s inými časťami Slovenska nie je tak veľa. Mnohé poisťovne nechcú škody spôsobené záplavami poistiť, alebo pýtajú vysoké poistné. V nejednom prípade k záplavám pozemkov došlo celkom úmyselne, aby sa predišlo napríklad zatopeniu celých obcí (tzv. suché poldre). Paradoxom však je, že úroda na zaplavených pozemkoch nie je poistená. Farmárom vznikajú často veľmi veľké škody, ktoré nikto nenahradí. Poľnohospodárska komora už viac rokov navrhuje, aby sa vytvoril pri ministerstve zabezpečovací fond pre prípady, keď treba chrániť domové majetky na úkor niekoho iného, v tomto prípade farmára. V roku 2005 zaplatili farmári poisťovniam na poistnom 18,3 mil. Sk, kým náhrada škôd z poistného bolo iba 5 mil. Sk. Tento veľký nepomer nemotivuje farmárov poisťovať si majetok, lebo nezodpovedá vynaloženým nákladom.
Tieto fakty a slová nechcú byť plačom farmárov. Farmári, na rozdiel od iných skupín, sa nešli pred parlament v decembri domáhať vyšších platov (zhodou okolností sú v priemere ešte pod zdravotníctvom a školstvom), ale rovnosti podnikateľských podmienok s okolitými štátmi, s ktorými sme v spoločnom trhovom priestore. „Chlieb krájať, to nie je len tak...“ hovorí básnik M. Rúfus „ ...o chlieb sa treba zaslúžiť...“. Učme svoje potomstvo k úcte ku chlebu, ako učili naši rodičia nás.