lavou: „Čo? Ako to zvládaš?“
Pani Hamadová síce odpovedá, že s odretými ušami, ale také zlé to asi nebude. „Najhoršie je to s prvými tromi deťmi, ale potom... Keď sú deti väčšie, vedia sa trochu postarať aj samé o seba a pomôžu si navzájom. Čím ďalej, tým je to lepšie,“ tvrdí. Deti sa jej narodili v priebehu osemnástich rokov, takže podľa jej tvrdenia by to s tým najmladším malo byť aj najľahšie. „Keď sa narodil najmladší syn, bola som na materskej dovolenke až päť rokov, a to bolo najlepšie, čo som mohla urobiť. Užívala som si to.“
Štatistiky s nervami
Keď sme chceli, aby nám vymenovala všetky svoje deti aj s vekom, len zareagovala: „Takú štatistiku chcete? Vždy som mala nervy z toho, keď som išla do pôrodnice a vypytovali sa ma to isté a k tomu chceli ešte aj pôrodnú váhu detí. Niektoré som si už ani nepamätala a pri poslednom pôrode som povedala údaje len odhadom.“ Najstaršou je dvadsaťpäťročná Anička, potom nasleduje o rok mladšia Magdalénka, dvadsaťdvaročná Gabika, devätnásťročný Janko, Valika dovŕši pár dní po voľbách plnoletosť, Blaženka má trinásť, Mária je od nej o rok mladšia a benjamínom je sedemročný Matej.
Keď si uvedomíme to veľké množstvo menín a narodenín, s rodinou Hamadovcov sa nám spája nekonečné množstvo osláv. Aj na to má však pani Hamadová fígeľ. Oslavy spájajú, veď napríklad vo februári oslavujú štvoro narodenín a dvoje menín. Najmladší Matej sa ešte pred svojím narodením stal aj témou demokratického hlasovania. „Hlasovali sme o tom, ako sa bude volať. Chcela som, aby to bol Florián ako dedo, ale neprešlo to.“
Na pleciach ženy – matky
V desaťčlennej rodine niet času na oddych, k takmer denným povinnostiam patrí pranie, žehlenie, varenie. Niet sa čomu čudovať, keď si uvedomíme počet detí, že na materskej dovolenke strávila pani Hamadová veľa času. Ale dovolenka to rozhodne nebola.... K tomu Hamadovci aj stavali dom. Vlastne všetky izby sú teraz naplnené deťmi a rodičom zostala bývalá uhoľňa. Keď sa však spýtame na nevýhody mnohodetnej rodiny, nepadne ani slovo o peniazoch. „Človek akurát príde o pohodlie. Čím je viac detí, tým je aj viac prebdených nocí. Musí sa venovať chodu domácnosti a zostáva málo času pre seba.“
Leto je časom horúčkovitého zavárania, takže sa u Hamadovcov spracuje aj ovocie a zelenina, ktoré im dajú susedia, ktorí majú prebytok úrody. I keď je práce veľa, pani Hamadová tvrdí, že je viac aj rúk, takže všetko sa dá zvládnuť.
Radšej desať ako ani jedno
„Keď nemajú rodičia zdravotné problémy alebo iné vážne príčiny, myslím si, že mať jedno dieťa je tak trochu sebectvom. Aj manželia sú dvaja, a to dieťa má byť samo? Potrebuje predsa niekoho do partie, a tak je to aj s našimi deťmi.“ Všetky deti tvoria malé skupinky podľa veku a tak si aj najlepšie rozumejú. Nad rozložením detských izieb sa však špekuluje stále. „Mali sme ich už hádam na tristo spôsobov poprehadzované, lebo vždy je nejaký problém, ktorý treba riešiť,“ vysvetľuje Helena Hamadová. Sedemnásťročná Valéria hovorí: „Bola som vždy s bratom Jankom, lebo medzi nami je malý vekový rozdiel. Potom sme sa sem tam pochytili a od pätnástich som s tromi staršími sestrami. Jeden čas všetky tri študovali na vysokej škole a cez týždeň boli na internáte, takže som bola v izbe sama. Bolo mi však aj smutno.“
Smutno by bolo aj rodičom bez toľkých detí, aj keď sa už pomaly pripravujú na ich odlietanie z hniezda. „Keď sme sa zobrali s mužom, povedal: Pane Bože, radšej desať detí ako ani jedno! A myslím, že sa nám to splnilo,“ s úsmevom povedala pani Hamadová.
