Sú prerozprávané formou poviedok (Anjel, Slovenská rodná dedina, To je láska, Pupákovci, Jediné riešenie, Básnik Lojzo, Pár poznámok na okraj Vilovho života, Ema má mamu a mama má Emu, Noc po premiére a Po voľbách). Desať samostatných javiskových príbehov hovorí o tom, čo žijeme, ako nechceme, ale najmä ako chceme žiť. Radošinci trochu omladli, ale musíme skonštatovať, že herci sa svojich úloh zhostili bravúrnym spôsobom, čo potvrdzuje záverečné standing ovation do posledného miestečka zaplnenej sály Spoločenského domu v Topoľčanoch.
Desatoro je vynikajúca oddychovka, útek od každodennej reality. Nič ťažko stráviteľné, pri čom by ste do vnímania deja museli zapojiť všetky mozgové závity. Rukopis Stanislava Štepku sa ani v Desatore nezaobišiel bez radošinského prízvuku v dialógoch a hlavne bez jeho charakteristického humoru, ktorým okorenil život v dobrom slova zmysle každému, kto na hru prišiel. Veď Stano Štepka prišiel domov, medzi svojich a ako to tak sledujeme, iba jemu spolu s tímom Radošincov sa vždy podarí vypredať Topoľčany.
