Piatok, 22. január, 2021 | Meniny má ZoraKrížovkyKrížovky

Staré Topoľčany stále „žijú“ v jeho pohľadniciach

Kto sa len trochu v Topoľčanoch zaujíma o históriu svojho mesta, keď počuje meno Ivan Mallo, naisto si predstaví pohľadnice. Pred dvoma rokmi vydalo topoľčianske vydavateľstvo Tristanpress obrazovú publikáciu Topoľčany v dobových pohľadniciach 1898 – 194

S odstupom dvoch rokov už možno hovoriť o tom, ako sa kniha „zapísala“ u zberateľov, laickej verejnosti a možno i u historikov. Povzbudili vás, alebo aj napálili niektoré z reakcií?
Ľudová múdrosť hovorí, že samochvála smrdí. Myslím však, že kniha sa „zapísala“ veľmi dobre a že ľudia sa v nej radi prehŕňajú a pripomínajú si dávno zabudnuté veci. Teší ma, že sa dostala aj do zahraničia. Čo ja viem, dostala sa do Česka, Poľska, Maďarska, Rakúska, Nemecka, Francúzska, Švajčiarska, Švédska, Nórska, Holandska, USA, Kanady, Austrálie, Izraela a nie je vylúčené, že aj do iných krajín. Som rád, že aj vďaka nej vedia o Topoľčanoch vo svete.
Viete vďaka pohľadniciam o Topoľčanoch viac ako všetci vaši rovesníci. Popri svojej pedagogickej profesii sa pokladáte – dnes už ako penzista - za historika, kronikára, archivára?
Ťažko mi na túto otázku odpovedať, pretože históriu som neštudoval, kroniku nevediem a archív si robím iba amatérsky. Pokladám sa iba za zberateľa vecí, ktoré súvisia s mojím mestom, v ktorom som sa narodil a kde som prežil podstatnú časť života.
Skúste nám pripomenúť, ako sa z mládenca – priekopníka kulturizmu stane numizmatik a napokon renomovaný zberateľ pohľadníc?
Otázka by si žiadala dlhšiu odpoveď, ale v krátkosti. S kulturistikou som sa spriatelil počas vysokoškolského štúdia začiatkom 60. rokov v Bratislave. Túto záľubu som si priniesol po skončení Filozofickej fakulty UK do Topoľčian, kde boli chlapci, ktorí tiež cvičili. Spojili sme sa, založili oddiel a kulturistika bola aj v Topoľčanoch. Postupom času oddiel patril k najlepším v Československu a v jeho šľapajach pokračuje dnes Donald, fitnes centrum, ktoré vedie bývalý úspešný pretekár Bystrík Káčer. S numizmatikou som sa stretol počas učiteľského pôsobenia v Senci, kde som učil slovenský jazyk v študijnom stredisku pre zahraničných študentov. Pripravovali sme ich na štúdium na slovenských vysokých školách. Boli tam študenti z mnohých krajín a od nich som získal mince z ich krajiny, čo ma priviedlo k numizmatike. Celkom sa mi darilo, ale potom som to zanechal, lebo to začalo ísť do peňazí. Dnes sa venujem numizmatike iba teoreticky, sledujem novinky a sem-tam niekomu poradím pri hodnotení a identifikácii mincí. Pokiaľ ide o pohľadnice, tak to bolo koncom 60. rokov, keď sa staré Topoľčany začali strácať. Najprv dom, potom ulice a napokon celé štvrte. To ma viedlo k tomu, aby sa tie staré Topoľčany zachovali aspoň na fotografii a pohľadniciach.
Trpezlivo zhromažďovaná zbierka sa v priebehu viac ako štyroch desaťročí stala zrejme viac než súborom fotografií. Obrázky „nabaľujú“ príbehy, osudy ľudí, budov, inštitúcií..., ktoré okrem vášho vlastného pokladáte za najpozoruhodnejšie?
Vždy, keď idem na nejaké stretnutie zberateľov, idem v očakávaní, že objavím niečo, čo ešte nemám v zbierke. Niekedy som veľmi potešený, keď niečo nové získam. Pred viac ako dvadsiatimi rokmi som získal pohľadnicu námestia. Bola na nej budova, ktorú si pamätali už len najstarší pamätníci. Vydaná bola v roku 1898 a zobrazovala vážnicu, kde sa vážilo obilie, ktoré sa predávalo na jarmokoch. Údajne tam určitý čas snemovalo mestské zastupiteľstvo. Pri rekonštrukcii námestia urobili tam, kde ukazovala táto pohľadnica archeologický výkop a skutočne tam boli základy vážnice. Potom to bolo upravené na príležitostné pódium, na ktorom sa dnes konajú kultúrne vystúpenia. Nebyť tejto pohľadnice, tak nikdy by sa verejnosť nedozvedela, že tam bola kedysi vážnica.
Nevymkýna sa vám základná téma vášho koníčka svojou košatosťou spod kontroly? Nenútia vás paradoxne vaše vedomosti a zhromaždené archiválie k istému obmedzeniu, k sústredeniu sa len na určitý časový či tematický úsek?
Myslím, že nie, pretože keď zbieram pohľadnice Topoľčian, tak zbieram všetko. Či je to obdobie monarchie, prvá ČSR, vojnové obdobie prvého slovenského štátu, prípadne aj obdobia po druhej svetovej vojne až po súčasnosť. Určite ma však potešia pohľadnice z obdobia 1898 - 1918.
Stali ste sa autoritou nielen v zberateľskom prostredí, ale aj veľmi užitočným partnerom publicistov. Bez obrázkov z vašej zbierky sa nezaobíde žiadna publikácia o Topoľčanoch. Ozvali sa aj záujemcovia z iných kútov Slovenska?
Nemyslím si, že som nejaká autorita, robím iba to, čo môže robiť každý, len musí mať k tomu vzťah a lásku. Publicisti využívajú často materiál z mojej zbierky. Vyšlo už viac ako 20 takých publikácií. Materiál využívajú v monografiách, napríklad pohľadnice boli využité v prácach o Veľkých Bieliciach, Partizánskom, Bánovciach. Ďalej ich využili vydavatelia kalendárov pre Horné Obdokovce, Veľké Uherce, Bánovce, Uhrovec. S obľubou ich využívajú navrhovatelia interiérov reštaurácií, kaviarní a iných verejných priestorov. V tomto zmysle je moja kolekcia celkom živá.
Mohli by ste pár vetami priblížiť zberateľské prostredie? Možno predpokladať, že v ňom panuje rivalita, ale zároveň aj partnerstvo motivované nádejou obohatiť vlastnú zbierku. Veď ho možno označiť za bezpečné dobrodružstvo.
Zberatelia sa stretávajú hlavne na burzách v Bratislave, Trenčíne, Nitre, Krakovanoch a potom na strednom a východnom Slovensku v Banskej Bystrici, v Lučenci, v Košiciach. Je to stretnutie s osobitou atmosférou, spoznáte veľa ľudí, veď v každom meste je minimálne jeden taký zberateľ, ako som ja. Teraz sa chodí aspoň raz do roka do Viedne, Kroměříža, niektorí chodia do Prahy či Hradca Králové. Za pohľadnicami treba chodiť do cudzích miest, pretože tam ich spravidla z vlastných miest posielali odosielatelia. V cudzom meste však možno stretnúť človeka, ktorí očakáva, že v návštevníkovej ponuke objaví pohľadnicu svojho mesta. Všetko je to, samozrejme, náročné na čas a hlavne treba stále siahať do peňaženky. Zberateľský svet je pestrý a každý v ňom hľadá predovšetkým svoj región, prípadne niektorú špeciálnu tematiku, napríklad vyobrazenia Františka Jozefa I., judaiká, 1. či 2. svetovú vojnu, hrady, kaštiele, niektoré konkrétne osobnosti atď. V niektorých prípadoch sa dá hovoriť aj o rivalite, hlavne keď dvaja, prípadne viacerí robia rovnakú tematiku. Niektorí si pomáhajú pri získavaní prírastkov, ale ako sa hovorí, to je tvrdá hus na šklbanie. Vymenia iba za protihodnotu. Napríklad Topoľčany za Nitru, prípadne iné mesto. Často sa však stane, že niekomu zoženiem materiál a on mi povie, že ho má. Potom mi zostane a ťažko ho už potom umiestnim. Sú však aj ústretoví partneri.
V komercionalizovanom prostredí sa vynára otázka autorských práv. Sem-tam sa aj do našej redakcie dostanú fotografie, o ktorých „dodávateľ“ tvrdí, že sú z jeho osobného či zdedeného archívu. Potom sa ukáže, že sú iba reprodukciou starej pohľadnice, ktorú máte napríklad i vy vo svojej zbierke. Ako na takúto situáciu reagovať?
Na túto otázku vám ťažko odpoviem fundovane. Je vraj také pravidlo, že autorské právo trvá 50 rokov. Potom je materiál voľný a môže sa používať. Na sto percent to však netvrdím. Záleží na charaktere toho, kto pohľadnicu uverejňuje a pokladá ju za svoje „duševné bohatstvo“. Keď pohľadnicu kúpim, prípadne ju vymením, tak je to moje „duševné bohatstvo“. Ak chce niekto pohľadnicu použiť, tak by mal vyžiadať môj súhlas a pri uverejnení uviesť zdroj. Skutočne však netvrdím, že mám pravdu. Určité pravidlá by sa však mali dodržiavať.
Na niektorých pohľadniciach možno spoľahlivo určiť autora, resp. vydavateľa. Jestvujú v tomto prípade nejaké autorské nároky?
Odpoveď súvisí s predchádzajúcou otázkou. Ja som si vždy považoval za povinnosť uviesť vydavateľa, pretože bez neho by sme si dnes nevedeli predstaviť, ako to vtedy vyzeralo a uvedenie jeho mena je vďakou za to, že si to môžeme predstavovať. Pritom niektorí z vydavateľov skončili tragicky, v koncentračných táboroch.
Vráťme sa však k vašej zberateľskej práci. Čo sa vám podarilo v ostatných mesiacoch „ uloviť“?
Po úrodných rokoch prichádzajú neúrodné. Zberateľský materiál sa zoháňa stále ťažšie. V tomto roku som získal zatiaľ iba tri prírastky – Topoľčany, Podlužany a Veľké Uherce.
Pravidelne dodávate podklady pre kalendáre, pomáhate obohatiť publicistickú tvorbu iných autorov. Nezamýšľate sa nad vlastnou knihou o zberateľstve, o pohľadniciach, o ľuďoch, s ktorými ste sa vďaka svojmu koníčku stretli?
Nad vlastnou knihou o zberateľstve sa nezamýšľam, nakoľko kníh s touto tematikou je už dosť, hlavne v Čechách. Dnešná doba nie je priaznivo naklonená vydávaniu kníh istých žánrov. Problémom sú peniaze. V minulosti boli mecenáši, ktorí podporovali umenie, vydávanie kníh a pod. Dnes sú sponzori, ktorí skôr podporujú súťaže krásy, športové podujatia. Sú však aj výnimky, ale nepočetné. Keď som chcel, aby vyšla kniha, tak som musel vložiť časť peňazí, potom som našiel niekoľko dobrých ľudí a napokon aj podporu predstaviteľov Topoľčian. Tak sa zrodila kniha. Rád by som ju rozšíril, ale to už sa mi nepodarí. Možno raz to urobí niekto iný. Keď bude na to priaznivejšia doba.
Touto cestou by som chcel poďakovať bývalej šéfredaktorke Dneška Janke Veselej, ktorá ma „dotlačila“ do uverejňovania pohľadníc a skončilo to pri čísle 495. Tiež majiteľom tlačiarne Tristanpress manželom Rybanským, ktorí vo svojom vydavateľstve vydali všetky kalendáre s témou starých pohľadníc, knihu, reprinty pohľadníc atď. Zvlášť som vďačný pani Rybanskej, ktorá sa narodila v strede Čiech, ale prekrásne rozpráva po slovensky a má vrelší vzťah k Topoľčanom ako tí, ktorí sa hrdia, že sú Žochári. Kniha, o ktorej hovoríme, by nebola celá, keby jej textovú časť nepripravila moja bývalá kolegyňa Janka Bočkayová. Aj je patrí moja vďaka.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  2. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  2. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  3. Hygge ako životný štýl
  4. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  5. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  6. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  7. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  8. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  9. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  10. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 34 163
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 33 157
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 13 887
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 10 270
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 10 253
  6. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 708
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 044
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 781
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 732
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom? 4 587
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Topoľčany a Partizánske - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Topoľčany

Ilustračné foto

Zdravotníci z nemocnice v Bánovciach nad Bebravou už zaočkovali proti ochoreniu COVID-19 prvých 300 záujemcov.

19 h
V Nemocnici Svet zdravia Topoľčany sa počas minulého roku narodilo spolu 681 detí.

V topoľčianskej pôrodnici uskutočnili 681 pôrodov.

19 h
Topoľčany doma vyhrali až po nájazdoch.

Topoľčany v ďalšom kole na domácom ľade privítali Dubnicu.

22 h
Kovarce aktuálne pôsobia v IV. lige Juhovýchod. V sezóne 2017/2018 vyhrali okresnú súťaž. Zľava predseda ObFZ Topoľčany Pavol Šípoš, kapitán Kovariec Daniel Kutňanský, člen ŠTK ObFZ Topoľčany Milan Krajčík a starosta obce Kovarce Andrej Čopík.

V štvrtej lige Juhovýchod sú druhým účastníkov nášho regiónu OFK Kovarce.

20. jan

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Hudečková je hlavnou odborníčkou na epidemiológiu ministerstva zdravotníctva.

21 h

Nahnevaní bežkári sa už obrátili listom aj na vedenie obce Králiky, aby začalo konať.

19 h

Muža našli už bez známok života.

21. jan

Prírodná pamiatka očarí v každom ročnom období.

20. jan

Už ste čítali?