Nedeľa, 29. január, 2023 | Meniny má Gašpar

V bývalom Stummerovom vinohrade majú dubové sudy už len pre zvedavých turistov

Vinohrad v Tesároch má asi dvadsať hektárov. V minulosti tu pestovala vinič aj rodina Stummerovcov. Nápoj hodný kráľov však potrebuje hlavne pracovité ruky, takže „vínni rytieri“ musia práve teraz svoje vinohrady pokosiť a očistiť pne. Pánom, teda vincúro

m tesárskeho vinohradu, je Viliam Uhlár.
Aké odrody vín pestujete vo svojich viniciach?
Tu sa pestuje hlavne Burgundské biele, Burgundské šedé (takzvaný Radošinský Klevner), Veltín zelený, Rizling vlašský, Sauvignon, Tramín, Muškát Ottonel. Z červených je tu odroda Svätovavrinecké a Alibernet.
Zdá sa teda, že sa tu viac darí bielym odrodám?
Áno, tu bola skôr tradícia bielych vín, burgundské odrody, Tramín, Saugvinon. Červené sa tu v podstate nepestovali. V posledných rokoch prebudovávame časť vinice na červené odrody kvôli existujúcemu trendu, i keď zase opäť možno pozorovať na Morave a v Čechách postupný návrat k bielym vínam.
Naozaj sú tie trendy vo vinárstve také výrazné?
Samozrejme, v 80. rokoch bol trend sladkých vín, potom prišli suché biele vína, a v poslednom období zase červené vína a aj barikované červené vína, kedy sa červené víno dáva do dubových vypaľovaných sudov kvôli tomu, aby získali zvýšené triesloviny a trochu aj príchuť vanilky.
Znalci vína hovoria často o rôznych príchutiach, ktoré cítia v bukete. Prečo je to tak?
Je to dané podnebím, pôdou, klonom. V rámci jednej odrody môže byť viacero klonov, napríklad s príchuťou broskyňovou, žihľavovou. Potom je to spracovaním, niekedy aj sudom. Keď sa vína robili ešte v sudoch, bývali rozdiely zreteľnejšie. Nie je sud ako sud. Pri antikorových je to v podstate jedno.
Vy máte v pivnici väčšinou antikorové sudy a až v zadnej časti drevené. Ktoré na čo používate?
S antikorovými je to jednoduchšie a aj hygienickejšie. Vína v nich ostávajú dlhšie svieže. Červené vína zase patria do dreva. Máme tu ešte aj pôvodné sudy, asi šesť kusov má sedemdesiat rokov, potom sú tu 20 – 30 ročné sudy. Drevené sudy už nedokupujeme, postupne ich vyraďujeme. Nechávame ich hlavne kvôli turistom. Turisti chcú vidieť originálne sudy, a keď vidia tieto antikorové, len povedia: Čo sme prišli do mliekárne?
Asi štvrtina drevených sudov nie je naplnených, ale väčšinou, keď niet kam dať víno, tak sa využijú aj tieto.
Čo je najdôležitejšie na ceste k chutnému vínu v pohári?
V prvom rade kvalitné hrozno. Nesmie byť nahnité, napadnuté chorobami alebo nevyzreté. Základom je teda kvalitná surovina, potom šetrné spracovanie, napríklad aby pri tom neoxidoval mušt. Dôležitá je aj samotná pivnica, kde sa robí školenie vína. Teda keď chcete dávať víno do fliaš, treba z neho vyzrážať bielkoviny. Nikomu sa nepáči, keď si kúpi fľašu vína a je zakalená. Potom ovplyvňuje kvalitu aj korok. Pri fľaškovaní treba dezinfikovať a vyzrážať vínny kameň. Ten je vidieť pri nízkej teplote, napríklad keď dáte fľašu do chladničky, na spodku akoby bol usadený piesok.
Znie to ako hotová veda
Je to veda, robím to deväť rokov a stále sa učím. Stále skúšam.
Aj na Slovensku sa jednotlivé značky vína líšia kvalitou. Prečo?
Prvá kategória sú stolové vína. Robia sa väčšinou z nekvalitného hrozna, alebo sú tu aj rôzne dovozové vína za desať- dvanásť korún, ktoré sa u nás predajú za tridsať. Potom sú vína akostné. Tu stačí, keď zoberieme víno na rozbor do Bratislavy, tam ho zatriedia. Keď už ide o víno s prívlastkom, musí prísť inšpektor z Ústredného kontrolného a skúšobný ústavu poľnohospodárskeho do vinohradu a pred zberom odobriť a potom nasleduje zatrieďovanie vína.
Keď sa hovorí o najprestížnejších slovenských značkách vín, tak sa spomína najmä malokarpatská oblasť. Dá sa aj v našom regióne dopestovať také dobré víno?
Dá sa. Máme dobré podmienky, záleží aj na marketingu a technológii. Na trhu sa presadzuje kvalitou a aj marketingom. Veď aj Radošina mala svoje úspechy, takže táto oblasť nie je zlá. Smerom na Prievidzu sme my posledný vinohrad.
V čom sú rozdielnosti podmienok tu a pri Malých Karpatoch?
Napríklad v malokarpatskej oblasti sú kamenisté pôdy, víno chutí ľahšie. Tu sú skôr ílovité pôdy. Do hĺbky je zem červená, takže vína sú ťažšie, mohutnejšie. Ale keď bol Radošinský Klevner na anglickom kráľovskom dvore, dá sa aj tu vyrobiť dobré víno. Záleží na spracovaní.
Napríklad Mrva a Stanko (renomovaná trnavská značka – pozn. redakcie) majú dohodu s niektorými družstvami a vinohradmi, že im dodajú určitú kvalitu, ktorú si chodia sledovať. Dajú im cenu, aby prežil aj vinohrad a zoberú celú jeho produkciu. Napríklad Čachtice, to je podobná nadmorská výška ako my, a Mrva a Stanko berú celú jeho produkciu. Známy vinár Masaryk (skalická značka) má tiež svojho vinohradu len štyri hektáre a zvyšok berie zo Strekova.
Myslíte si, že sa ľudia rozumejú vínam?
Keď to porovnám spred deviatich rokov, je to veľký skok, ale aj tak je dosť veľká skupina, ktorá má rada sladké vína. Niektorí však vedia rozoznať, čo je dobré a čo zlé.
Prečo hovoríte o sladkom víne ako o menej hodnotnom?
Sú aj kvalitné vína s prívlastkom, ktoré sú prirodzene sladké, ale bežné vína sú sladené. Problém je v tom, že cukor v bežných stolových vínach v podstate zakrýva aj nedostatky. Cítite len sladkokyslú chuť, no a sčasti zakryje aj pozitíva.
Je rozdiel medzi stokorunovým a tristokorunovým vínom?
Je to vec značky a kvality. K nám sú vyvážané vína za dampingové ceny, len aby sa minuli. To je v podstate nesúlad medzi podporou starých a nových členských krajín EÚ. Kým my máme podporu 2 500 korún na hektár, v Rakúsku môžu dosiahnuť ročnú podporu až 70 tisíc korún. Vlani sme boli na exkurzii zo Zväzu vinohradníkov v Maďarsku a Rakúsku. Bolo vidieť, že v Rakúsku sú peniaze, lebo tam vinohrady vyzerali obrobené ako u nás v 80. rokoch, ale v Maďarsku sú zhruba na tej istej úrovni ako my teraz.
Koľko vína vypijete?
Sú obdobia, keď vypijem aj liter vína, pol litra a keď nepijem nič. V zime je najviac času na ochutnávky.
Čo si myslíte, aká bude tento rok úroda?
Zatiaľ to vyzerá dobre, uvidíme, či vinič nepoškodia nejaké choroby alebo nepobije ľadovec. Vlani nebol dobrý rok, lebo stále pršalo.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Najčítanejšie na My Topoľčany

Inzercia - Tlačové správy

  1. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi
  2. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať?
  3. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu
  4. Ako skĺbiť remeslo a moderné technológie? Inšpirujte sa Bajkery
  5. SCANDI 2023: prehliadka súčasného severského filmu
  6. Benátky a Verona: zažite pôsobivé kúsky mozaiky severu Talianska
  7. Stockerka štartuje predaj bytov s cenami, ktoré prekvapia
  8. Eurohub Rokycany posilňuje a zrýchľuje spojenie s Nemeckom
  1. Svalovice sa netreba obávať
  2. Students today, innovators tomorrow, learners forever
  3. Study program MANAGEMENT in English language
  4. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi
  5. Bude rok 2023 naozaj náročný na osobné financie?
  6. Nadácia COOP Jednota zatraktívňuje regióny
  7. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať?
  8. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu
  1. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi 8 903
  2. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu 5 871
  3. Benátky a Verona: zažite pôsobivé kúsky mozaiky severu Talianska 2 578
  4. Stockerka štartuje predaj bytov s cenami, ktoré prekvapia 2 100
  5. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať? 1 912
  6. Košičanom budeme dodávať teplo za tretinové ceny aj tento rok 1 548
  7. Radi čítate a ešte radšej tvoríte? Toto je 40 dôvodov pre Vás 1 249
  8. Sardínia ukáže iné Taliansko. Oviec má raz toľko než obyvateľov 1 141

Blogy SME

  1. Peter Slamenik: Z kanclu do kasárne
  2. Katarína Cerchlanová: Ana Fuck(t) nato občas kašle.
  3. Helena Michlíková: Dúha
  4. Miroslav Lisinovič: Putovanie po slovenských Kalváriách (48) - Strekov (I)
  5. Ctirad Klimčík: Od Havla do Pavla
  6. Tupou Ceruzou: Prezident Pavel
  7. Anna Miľanová: Konvencie a jednotlivec...
  8. Ján Škerko: Čo je hlavnou chybou Progresívneho Slovenska?
  1. Rastislav Puchala: Vraj je to sfetovaný trpaslík 30 494
  2. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 16 069
  3. Martin Plesch: Pán primátor, načo vlastne máme Mestskú políciu v Bratislave? 8 133
  4. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles 7 019
  5. Ján Šeďo: Sliepky na Ukrajine sú iné ako naše ? 3 781
  6. Tereza Kazdová: Fico má rád pekné ženy, Babiš je na blondíny. Verejný diskurz volá po feministoch 3 715
  7. Rastislav Čurma: Divotvorný Kráľovský Chlmec - Maďar, maďarský, najmaďarskejší 3 608
  8. Ján Valchár: Jedenásť mesiacov štvordňovej operácie (Moskvu ale ubránime!) 3 507
  1. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  3. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  4. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  6. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
  7. Jiří Ščobák: Avatar 2: Začátek nového příběhu
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 53. - Antarktída - Druhá Byrdova antarktická expedícia (1933 - 1935)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Topoľčany a Partizánske - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Topoľčany

MY | TOP správy z regiónov

Pozrite si výber TOP správ z regiónov.


27. jan
Na ploche vynoveného zimného štadióna nastúpili proti sebe aj chlapci HC Topoľčany a tím Slovensko 18.

S vybavením dotácie pomohol Miroslav Šatan.


27. jan
Ilustračná fotografia.

Prinášame veľký prehľad rodičovských príspevkov a dávok.


27. jan
Dominik Hronec

Scandi každý rok zdôrazňuje témy, ktoré sú súčasťou trendov v severskej kinematografii a hlavne spoločnosti.


25. jan

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Ľudia boli k žene ľahostajní.


25. jan

Opustená budova pod vysielačom stojí na medzinárodnej diaľkovej trase, ktorá vedie od Atlantiku až k Čiernemu moru.


28. jan

Za túto nezvyčajnosť vďačí dedina svojej lokalite v blízkosti okresného mesta.


27. jan

Aby upozornili na zlú situáciu, vypnú na polhodinu verejné osvetlenie.


27. jan

Blogy SME

  1. Peter Slamenik: Z kanclu do kasárne
  2. Katarína Cerchlanová: Ana Fuck(t) nato občas kašle.
  3. Helena Michlíková: Dúha
  4. Miroslav Lisinovič: Putovanie po slovenských Kalváriách (48) - Strekov (I)
  5. Ctirad Klimčík: Od Havla do Pavla
  6. Tupou Ceruzou: Prezident Pavel
  7. Anna Miľanová: Konvencie a jednotlivec...
  8. Ján Škerko: Čo je hlavnou chybou Progresívneho Slovenska?
  1. Rastislav Puchala: Vraj je to sfetovaný trpaslík 30 494
  2. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 16 069
  3. Martin Plesch: Pán primátor, načo vlastne máme Mestskú políciu v Bratislave? 8 133
  4. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles 7 019
  5. Ján Šeďo: Sliepky na Ukrajine sú iné ako naše ? 3 781
  6. Tereza Kazdová: Fico má rád pekné ženy, Babiš je na blondíny. Verejný diskurz volá po feministoch 3 715
  7. Rastislav Čurma: Divotvorný Kráľovský Chlmec - Maďar, maďarský, najmaďarskejší 3 608
  8. Ján Valchár: Jedenásť mesiacov štvordňovej operácie (Moskvu ale ubránime!) 3 507
  1. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  3. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  4. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  6. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
  7. Jiří Ščobák: Avatar 2: Začátek nového příběhu
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 53. - Antarktída - Druhá Byrdova antarktická expedícia (1933 - 1935)

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu