Utorok, 26. január, 2021 | Meniny má TamaraKrížovkyKrížovky

V bývalom Stummerovom vinohrade majú dubové sudy už len pre zvedavých turistov

Vinohrad v Tesároch má asi dvadsať hektárov. V minulosti tu pestovala vinič aj rodina Stummerovcov. Nápoj hodný kráľov však potrebuje hlavne pracovité ruky, takže „vínni rytieri“ musia práve teraz svoje vinohrady pokosiť a očistiť pne. Pánom, teda vincúro

m tesárskeho vinohradu, je Viliam Uhlár.
Aké odrody vín pestujete vo svojich viniciach?
Tu sa pestuje hlavne Burgundské biele, Burgundské šedé (takzvaný Radošinský Klevner), Veltín zelený, Rizling vlašský, Sauvignon, Tramín, Muškát Ottonel. Z červených je tu odroda Svätovavrinecké a Alibernet.
Zdá sa teda, že sa tu viac darí bielym odrodám?
Áno, tu bola skôr tradícia bielych vín, burgundské odrody, Tramín, Saugvinon. Červené sa tu v podstate nepestovali. V posledných rokoch prebudovávame časť vinice na červené odrody kvôli existujúcemu trendu, i keď zase opäť možno pozorovať na Morave a v Čechách postupný návrat k bielym vínam.
Naozaj sú tie trendy vo vinárstve také výrazné?
Samozrejme, v 80. rokoch bol trend sladkých vín, potom prišli suché biele vína, a v poslednom období zase červené vína a aj barikované červené vína, kedy sa červené víno dáva do dubových vypaľovaných sudov kvôli tomu, aby získali zvýšené triesloviny a trochu aj príchuť vanilky.
Znalci vína hovoria často o rôznych príchutiach, ktoré cítia v bukete. Prečo je to tak?
Je to dané podnebím, pôdou, klonom. V rámci jednej odrody môže byť viacero klonov, napríklad s príchuťou broskyňovou, žihľavovou. Potom je to spracovaním, niekedy aj sudom. Keď sa vína robili ešte v sudoch, bývali rozdiely zreteľnejšie. Nie je sud ako sud. Pri antikorových je to v podstate jedno.
Vy máte v pivnici väčšinou antikorové sudy a až v zadnej časti drevené. Ktoré na čo používate?
S antikorovými je to jednoduchšie a aj hygienickejšie. Vína v nich ostávajú dlhšie svieže. Červené vína zase patria do dreva. Máme tu ešte aj pôvodné sudy, asi šesť kusov má sedemdesiat rokov, potom sú tu 20 – 30 ročné sudy. Drevené sudy už nedokupujeme, postupne ich vyraďujeme. Nechávame ich hlavne kvôli turistom. Turisti chcú vidieť originálne sudy, a keď vidia tieto antikorové, len povedia: Čo sme prišli do mliekárne?
Asi štvrtina drevených sudov nie je naplnených, ale väčšinou, keď niet kam dať víno, tak sa využijú aj tieto.
Čo je najdôležitejšie na ceste k chutnému vínu v pohári?
V prvom rade kvalitné hrozno. Nesmie byť nahnité, napadnuté chorobami alebo nevyzreté. Základom je teda kvalitná surovina, potom šetrné spracovanie, napríklad aby pri tom neoxidoval mušt. Dôležitá je aj samotná pivnica, kde sa robí školenie vína. Teda keď chcete dávať víno do fliaš, treba z neho vyzrážať bielkoviny. Nikomu sa nepáči, keď si kúpi fľašu vína a je zakalená. Potom ovplyvňuje kvalitu aj korok. Pri fľaškovaní treba dezinfikovať a vyzrážať vínny kameň. Ten je vidieť pri nízkej teplote, napríklad keď dáte fľašu do chladničky, na spodku akoby bol usadený piesok.
Znie to ako hotová veda
Je to veda, robím to deväť rokov a stále sa učím. Stále skúšam.
Aj na Slovensku sa jednotlivé značky vína líšia kvalitou. Prečo?
Prvá kategória sú stolové vína. Robia sa väčšinou z nekvalitného hrozna, alebo sú tu aj rôzne dovozové vína za desať- dvanásť korún, ktoré sa u nás predajú za tridsať. Potom sú vína akostné. Tu stačí, keď zoberieme víno na rozbor do Bratislavy, tam ho zatriedia. Keď už ide o víno s prívlastkom, musí prísť inšpektor z Ústredného kontrolného a skúšobný ústavu poľnohospodárskeho do vinohradu a pred zberom odobriť a potom nasleduje zatrieďovanie vína.
Keď sa hovorí o najprestížnejších slovenských značkách vín, tak sa spomína najmä malokarpatská oblasť. Dá sa aj v našom regióne dopestovať také dobré víno?
Dá sa. Máme dobré podmienky, záleží aj na marketingu a technológii. Na trhu sa presadzuje kvalitou a aj marketingom. Veď aj Radošina mala svoje úspechy, takže táto oblasť nie je zlá. Smerom na Prievidzu sme my posledný vinohrad.
V čom sú rozdielnosti podmienok tu a pri Malých Karpatoch?
Napríklad v malokarpatskej oblasti sú kamenisté pôdy, víno chutí ľahšie. Tu sú skôr ílovité pôdy. Do hĺbky je zem červená, takže vína sú ťažšie, mohutnejšie. Ale keď bol Radošinský Klevner na anglickom kráľovskom dvore, dá sa aj tu vyrobiť dobré víno. Záleží na spracovaní.
Napríklad Mrva a Stanko (renomovaná trnavská značka – pozn. redakcie) majú dohodu s niektorými družstvami a vinohradmi, že im dodajú určitú kvalitu, ktorú si chodia sledovať. Dajú im cenu, aby prežil aj vinohrad a zoberú celú jeho produkciu. Napríklad Čachtice, to je podobná nadmorská výška ako my, a Mrva a Stanko berú celú jeho produkciu. Známy vinár Masaryk (skalická značka) má tiež svojho vinohradu len štyri hektáre a zvyšok berie zo Strekova.
Myslíte si, že sa ľudia rozumejú vínam?
Keď to porovnám spred deviatich rokov, je to veľký skok, ale aj tak je dosť veľká skupina, ktorá má rada sladké vína. Niektorí však vedia rozoznať, čo je dobré a čo zlé.
Prečo hovoríte o sladkom víne ako o menej hodnotnom?
Sú aj kvalitné vína s prívlastkom, ktoré sú prirodzene sladké, ale bežné vína sú sladené. Problém je v tom, že cukor v bežných stolových vínach v podstate zakrýva aj nedostatky. Cítite len sladkokyslú chuť, no a sčasti zakryje aj pozitíva.
Je rozdiel medzi stokorunovým a tristokorunovým vínom?
Je to vec značky a kvality. K nám sú vyvážané vína za dampingové ceny, len aby sa minuli. To je v podstate nesúlad medzi podporou starých a nových členských krajín EÚ. Kým my máme podporu 2 500 korún na hektár, v Rakúsku môžu dosiahnuť ročnú podporu až 70 tisíc korún. Vlani sme boli na exkurzii zo Zväzu vinohradníkov v Maďarsku a Rakúsku. Bolo vidieť, že v Rakúsku sú peniaze, lebo tam vinohrady vyzerali obrobené ako u nás v 80. rokoch, ale v Maďarsku sú zhruba na tej istej úrovni ako my teraz.
Koľko vína vypijete?
Sú obdobia, keď vypijem aj liter vína, pol litra a keď nepijem nič. V zime je najviac času na ochutnávky.
Čo si myslíte, aká bude tento rok úroda?
Zatiaľ to vyzerá dobre, uvidíme, či vinič nepoškodia nejaké choroby alebo nepobije ľadovec. Vlani nebol dobrý rok, lebo stále pršalo.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  2. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  3. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  4. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  5. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  6. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  8. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  9. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  10. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  1. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  2. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  3. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  4. Budovanie zelenej značky
  5. Arval Slovakia: Spoliehajú na nás firmy z kľúčových sektorov
  6. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  7. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  8. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  9. Operatívny lízing zmierni dopady krízy na váš biznis
  10. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 42 336
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 23 858
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 16 038
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 169
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 726
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 630
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 500
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 403
  9. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 390
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 256
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Topoľčany a Partizánske - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Topoľčany

Skríningové testovanie prebehlo aj priamo v spoločnosti ZKW vo štvrtok a v piatok.

Už v období jesene sa spoločnosť dostala do situácie, kedy hľadala možnosti, ako rýchlo nahradiť počas pracovnej neschopnosti zamestnancov, ktorí z dôvodu nakazenia sa vírusom alebo karantény nemohli prísť do práce.

2 h
Keď za Mýtnu Novú Ves nastúpil aj Ľubomír Moravčík

Derby susedov ukončila inzultácia

Ľubomír Moravčík v jednom zápase nastúpil aj v drese Mýtnej Novej Vsi.

Zápas o čelo V. ligy Západ v máji v roku 2006 medzi Mýtnou Novou Vsou a Solčanmi sa nedohral. Článok, ktorý okrem MY Topoľčianskych novín – Dnešok bol v tej dobe uverejnený aj v denníku SME.

12 h
Za nedeľu bolo v Dome kultúry v Topoľčanoch do 14.00 hod. otestovaných 996 ľudí, z toho 30 bolo pozitívnych.

Skríningové testovanie prebieha od pondelka a bude trvať do stredy – 27. januára.

23 h
Spolu hrali ligu v Topoľčanoch, aktuálne obaja obliekajú aj dres Ludaníc. Zľava Martin Buday a Ladislav Krajčík.

Futbalista Martin Buday za mužov nastúpil už ako pätnásťročný.

24. jan

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Mestá a obce v okrese Prievidza postupne zverejňujú počty ľudí, ktorí využili skríningové testovanie v ich obci.

24. jan

Dobre skončilo v Bobote, Čachticiach, Stankovciach. Výborne v Dolnej Porube a Trenčianskych Miticiach.

16 h

Miera pozitívnych testov v krajskom meste dosiahla 1,15 percenta.

21 h

Policajti prosia verejnosť o pomoc.

24. jan

Už ste čítali?