pper klubu Black Kings prialo i počasie, takže oslava štvrtých narodenín klubu sa tešila záujmu niekoľkých stoviek motorkárov nielen zo Slovenska, ale i Rakúska, Poľska, Maďarska a Čiech. Väčšinou každý zraz má okrem trojdňového programu naplánovaný i spoločný výjazd. Samozrejme, „jazda kráľov“ nemohla chýbať ani na tom trenčianskom. Okružná jazda viedla cez Bánovce, Topoľčany, Piešťany, Nové Mesto nad Váhom naspäť do Trenčína. Jedinou zastávkou bol Ranč pod Babicou v Bojnej, kde sme sa v čase ich príchodu vyskytovali i MY.
Asi dva kilometre dlhú kolónu motoriek priviedol na Babicu Miroslav Appelt – hostiteľ a prezident klubu Black Kings. „Na výjazd môže ísť s nami kto chce, ale musí rešpektovať naše pravidlá. Chalani na športových motorkách jazdia dvestokilometrovou rýchlosťou, my tak osemdesiat až sto. Nikam sa neponáhľame, cestu si hlavne užívame,“ prezradil prezident Black Kings. Choppre sa v kolóne striedali so športovými modelmi a naozaj sa bolo na čo pozerať. Motorka je vizitkou svojho pána, preto sa každý majiteľ snaží o to, aby vyzerala čo najlepšie. Poniektorí si jazdu vychutnávali sólo, iní mali spolujazdcov, medzi ktorými prevládali – ako ináč – ženy.
„Som rád, že motorkári z trenčianskeho zrazu Babicu zahrnuli do trasy výjazdu. Vždy to tu po ich príchode ožije správnou motorkárskou atmosférou. Posedia si, oddýchnu, niečo zajedia a pokračujú v ceste ďalej,“ povedal nám majiteľ ranča Dušan Beláň, ktorý je tiež vlastníkom choppra.
Medzi účastníkmi zrazu v Trenčíne sme našli i motorkárov z Topoľčian. Členovia klubu Black Kings sú ich dobrí priatelia. S Petrom a Edom sme sa rozprávali pár dní po skončení zrazu.
Ako to v Trenčíne vyzeralo?
Edo – Zraz v Trenčíne sa konal už štvrtý rok a keďže sa nám páči rodinná atmosféra, ktorá tam vládne, radi tam chodíme. Skoro všetci sa tam navzájom poznáme.
Peter – Na každom zraze je pripravený nejaký program – vystúpenie kapiel, súťaže. V Trenčíne boli i brušné tanečnice – poniektoré z nich aj zaujali. (smiech). S Mirom Appeltom sa poznám osem rokov a veľa sme toho spolu zažili. Na zraz nás pozval už v januári. Trenčania boli zasa u nás na ukončení minuloročnej motorkárskej sezóny.
Aký bol výjazd? Vraj sa nezaobišiel bez smrteľnej nehody...
Peter – Nie je jednoduché zorganizovať taký výjazd. Musí sa vopred nahlásiť polícii a všetko treba dôkladne naplánovať, zaistiť tiež záchrannú službu, ktorá je súčasťou kolóny. Motorkári idú rýchlosťou 90 km a obehnúť ich je nemožné, lebo kolóna je dlhá, preto sa musia autá na cestách zaradiť za ňu. Riešia sa aj semafory v mestách – proste, je to náročná akcia.
Edo – I keď išlo o nahlásenú akciu, v Topoľčanoch policajti neboli, premávku riadili chalani z kolóny. V Piešťanoch zasa stáli policajti na každom kroku. Z Trenčína sme vyrazili o 14. h. a vrátili sme sa o 18.15 h.
Peter – Čo sa týka tej nehody – išlo o športovú motorku, ktorá sa zrazila s autobusom. Spolu s vodičom sa zabil i spolujazdec – obaja mali niečo po dvadsiatke. Lenže oni nešli v kolóne, predbehli ju a pokračovali ďalej na vlastnú päsť.
Edo – Kolóna dorazila na miesto nehody asi za desať minút. Bol som medzi tými motorkármi, ktorých policajti odstavili a nepustili ďalej. Lekári sa snažili chalanov oživovať, no žiaľ...
Motorkári sú počas sezóny častými účastníkmi dopravných nehôd, ktoré sa vo väčšine prípadov končia tragicky...
Peter – Väčšinou sa zabíjajú mladí. Príčinami sú rýchlosť, silná „mašina“ a vodičova nevyjazdenosť. Človek musí mať v hlave, keď má dvesto na tachometri.
Edo – Najhoršie je, keď sa spoliehajú na to, že sú na hlavnej ceste, a preto sa im nemôže nič stať, lenže pri tej obrovskej rýchlosti si motorku vodič auta buď vôbec nemusí všimnúť, alebo ju zbadá až v poslednej chvíli. Lepšie je jazdiť v skupine. Predsa len, keď je vás viac, motorky robia v skupine oveľa väčší hluk, čiže vodiči vás dokážu skôr zaregistrovať.
Peter – Športové motorky sú veľmi rýchle, na to treba skúseného jazdca.
Niektorí ľudia vnímajú motorkárov ako grázlov, ktorí nevedia od dobroty čo so sebou. O čom to teda celé je?
Peter – Tak o tomto to určite nie je. Veď motorkári sú aj doktori, právnici, riaditelia významných spoločností... Ľudia nás zvyknú vnímať ako grázlov možno kvôli imidžu, ktorý k motorkám patrí, lenže toto je úplne o niečom inom. Človek vypadne z bežnej reality, sadne na motorku a je z neho niekto iný. Na zrazoch sú si všetci rovní. Každý každému tyká, zaniká identita doktora, právnika, riaditeľa, multimilionára, inžiniera. Sadneš na motorku a si iba obyčajný motorkár. Zábava, motorky, voľnosť, sloboda – to je to, čo za tým hľadáme a čo chytí každého, kto tomu podľahne. O tomto to celé je.
Edo – No stáva sa aj, že keď niekde prídeme, tak si nás ľudia prídu odfotiť alebo poprosiť, či im neodvezieme deti. Každý to berie inak.
