Sviatok pekných slov v Topoľčanoch

itačných kolektívov z Nitrianskeho kraja – Hviezdoslavov Kubín.
Jednotlivci súťažili v troch vekových kategóriách v prednese poézie a prózy. Spomedzi najmladších žiakov boli podľa odborníkov najúspešnejšie Žofia Šutková a Lucia Lörincová, v 2. kategórii si veniec víťazov odniesli Monika Rusnáková a Marek Šupa a do Dolného Kubína na 52. ročník Hviezdoslavovho Kubína pôjdu reprezentovať Nitriansky kraj v prednese poézie Romana Bojdová a prednese prózy Hana Sitárová, víťazky tretej vekovej skupiny. Prvé miesto v kolektívnom recitovaní udelila porota Ševelinkám, recitačnému kolektívu pri ZUŠ v Leviciach.
V topoľčianskej radnici sa podchvíľou odovzdávajú pocty, ceny, plakety, diplomy, dary, ale to minulotýždňové odovzdávanie bolo onakvejšie. Rozžiarené, zvedavé a hlavne radostne usmiate. Toľko pekných, dobre oblečených a spontánnych detí sa vždy nezíde. A už vôbec sa vždy nestretnú s Danielom Hevierom, čestným hosťom malej slávnosti slova a jeho fanúšikov. Keď Ivan Kováč, predseda poroty, predstavoval nevysokého muža so šibalskými očami, povedal o ňom, že je spisovateľom, vydavateľom, esejistom, textárom piesní, ale zabudol, že D. H. je aj zabávačom. Krásne a šarmantne sebaironizujúcim, vtipkujúcim žonglérom slov, slovíčok a tém, improvizujúcim moderátorom...
Básnik porozprával deťom, ako sa stal mlčiacim vlkom podľa návodu Kláry Jarunkovej a svojej učiteľky slovenčiny v škole na Ulici obrancov mieru v Prievidzi. Prezradil, že má deravú pamäť na svoje, ale aj cudzie básničky a horko-ťažko sa zmohol na jednu kratučkú, aby mu deti uverili, že vie veršovať. Ale pri tých piatich tisícoch básničiek, ktoré vraj napísal, mu to všetci uverili a prepáčili. Pozorní poslucháči sa dozvedeli, že jeho syn Dano, by bol ako žiak radšej, keby jeho otec nepísal básničky, a že pani Hevierová svojmu manželovi zakázala pod prísnym trestom spievať. Napriek tomu sa básnik Daniel Hevier dozvedel, že je slávny vďaka pesničke. Ktorej? Nuž predsa Kým vieš snívať. A ako sa to dozvedel? Tak, že chodí nakupovať do toho istého marketu ako Desperado, nuž a mladý pokladník práve s týmto „vyvoleným“ hrdinom videl básnika v televízii. Ako vieme, Desperado sa stretáva iba zo slávnymi ľuďmi.
Básnik ubezpečil najmä mládencov, ktorí boli v publiku v menšine, že je veľmi užitočné vedieť recitovať básničky. Baby vraj na to letia, ale o svojich skúsenostiach s „balením báb“ na verše sa majster nepodelil. Možno preto, že sa ho nikto na ne neopýtal.
Skoré popoludnie v radnici s Danielom Hevierom si pravdepodobne deti nadlho zapamätajú. Niektoré si možno spomenú, že sa v ten deň stretli aj s poslancom Nitrianskeho samosprávneho kraja Karolom Gerhátom, riaditeľkou Krajského školského úradu v Nitre Alžbetou Maladiovou, niekoľkými literátmi – porotcami i riaditeľom Tribečského osvetového strediska. Tí všetci sa zaslúžili o to, že súťaž v prednese umeleckého slova v Topoľčanoch bola dôstojným a príjemným sviatkom.