atrí i Kamila Kovačiková z Topoľčian (na snímke), ktorá zachránila život mužovi, za čo si prevzala z rúk prezidenta Ivana Gašparoviča ocenenie. Ale poďme pekne po poriadku.
Môžete nám povedať, čo sa vlastne stalo?
- V decembri minulého roka som zachránila jednému pánovi život. Skolaboval na ulici pred našou predajňou pri železničnej stanici, kde krátko pred tým nakupoval. Keď vyšiel z predajne, odpadol. Zavolala som záchranku a ihneď som utekala za ním. Kým prišiel lekár, začala som ho ratovať. Videla som, že sa dusí, lebo už omodrieval. Vedela som, že musím urobiť niečo, aby som mu mohla otvoriť ústa. Podarilo sa mi to aj napriek tomu, že mi nemal kto pomôcť, ľudia iba stáli a pozerali sa. Keď sa nadýchol, tak som si povedala – chvalabohu! Potom prišla sanitka a zobrali ho do nemocnice. Na druhý deň prišla za mnou jeho manželka – vraj jej lekári povedali, že som jej manželovi zachránila život. Lenže jediné, na čo som myslela, keď som ho uvidela ležať na zemi bolo, len aby nezomrel, veď sú o chvíľu Vianoce. Neviem, ako sa mu teraz darí, ale dúfam, že keď som ho vtedy zachránila, tak je v poriadku.
A ako sa o vašom čine dozvedel prezident?
- To má na svedomí Červený kríž (smiech). V každom prípade to bolo pre mňa veľké prekvapenie, pretože odvtedy ubehla nejaká doba a ja som na to aj pozabudla. Zrazu mi prišla pozvánka z Červeného kríža, že som bola vybraná medzi piatich ocenených za záchranu života. Vraj im to nahlásil anonym a aj nejaký lekár. Okrem mňa tam bola jedna pani, ktorá zachránila život kamarátke, pod ktorou sa prelomil ľad, a ešte tam boli traja lekári, ktorí pôsobia v Pakistane. Vyberalo sa z 28 nominácií v rámci celého Slovenska a vybrali nás piatich.
Ako sa vám páčilo u prezidenta?
- V prezidentskom i Primaciálnom paláci bolo príjemne. Stojí za to vidieť ho i zvnútra, i keď tam asi na exkurziu len tak ľahko niekoho nepustia. No ja som tomu pánovi nezachránila život preto, aby som dostala ocenenie. Pre mňa to bola samozrejmá vec, že som mu išla pomôcť, veď boli Vianoce...