Článok pokračuje pod video reklamou
nasledujúci po neúspechu na skúške. Podľa druhého mali aj tí neúspešní pokračovať v práci na ÚPSVaR až do uplynutia ich dočasnej štátnej služby, čo bol 31. marec 2005 pre pracovníkov odboru sociálnych vecí a 31. január 2006 pre pracovníkov odboru služieb zamestnanosti. Ako riaditeľ úradu a zároveň vedúci služobného úradu som sa ocitol v situácii, keď 20 ľudí - čo je takmer štvrtina pracovníkov poskytujúcich služby - neurobilo skúšky a ja som sa musel zabezpečiť plnohodnotný výkon štátnej služby. Navyše som musel reagovať na to, že takmer polovica neúspešných absolventov skúšky doniesla na druhý deň po skúške potvrdenie o práceneschopnosti.
Bolo mi jasné, že len jeden výklad ako a kedy skončiť štátnozamestnanecký pomer môže byť správny. Sedliacky rozum mi hovoril, že je absurdné, aby v jednej kancelárii ďalší rok sedeli ľudia, ktorí urobili skúšky, s tými, ktorí neuspeli, pričom obidvom prislúchal ten istý funkčný plat, v niektorých prípadoch tým neúspešným aj vyšší..Mojím problémom v tej chvíli bolo zabezpečiť plnenie úloh štátnej správy a prácu v požadovanej kvalite.
Rozhodol som sa pre ukončenie štátnozamestnaneckého pomeru dňom nasledujúcim po skúške a nahlásil som na Úrad pre štátnu službu voľné pracovné miesta. Len tento postup mi umožňoval obsadiť uvoľnené miesta inými pracovníkmi, aby sa zabezpečil výkon práce pri výpadku 20 zamestnancov.
Zároveň som bezodkladne požiadal Úrad pre štátnu službu – jeho predsedu – listom, faxom i e-mailom, aby mi okamžite oznámili, ako treba v takýchto prípadoch postupovať. Oficiálnu odpoveď som dostal až po šiestich týždňoch a v nej stálo, že štátnozamestnanecký pomer mal pre obidve skupiny neúspešných uchádzačov trvať do 31. marca 2005. V tomto štáte však záväzný výklad zákonov podávajú iba súdy a v tom čase som už vedel, že podstatná časť neúspešných na skúške podala návrh na Okresný súd v Topoľčanoch. Považoval som preto a stále považujem za správne, aby o tejto otázke rozhodol súd. Po viac ako roku v súčasnosti súdy v podstatnej časti prípadov rozhodujú tak, že štátnozamestnanecký pomer mal trvať u ľudí zo sociálneho odboru do 31. 3. 2005 a u pracovníkov služieb zamestnanosti do 31. 1. 2006.
Aj keď mám na to iný názor, právoplatné súdne rozhodnutia, samozrejme, rešpektujem a budem rešpektovať aj v budúcnosti.
Podľa týchto rozhodnutí bývalým štátnym zamestnancom prináleží za sporné obdobie náhrada vo výške funkčného platu za každý mesiac. Dôležité je však aj uviesť z rozhodnutia odvolacieho – Krajského súdu v Nitre, že „štátnozamestnanecký pomer skončil dňom 31.1. 2006, a preto odvolací súd rozsudok prvého stupňa v časti týkajúcej sa určenia trvania štátnozamestnaneckého pomeru po 31. 1. 2006 zmenil tak, že návrh zamietol.“ Táto zložito znejúca citácia z jedného rozsudku teda hovorí o tom, že neúspešný absolvent skúšky po 31.1. 2006 už nie je v štátnozamestnaneckom pomere s úradom PSVaR ... Ešte dodám, že v siedmich z 12 prípadov krajský súd zatiaľ právoplatne nerozhodol.
Z citovaného rozhodnutia vyplýva záväzok vyplatiť navrhovateľom za celé obdobie ušlú mzdu vo výške pôvodného mesačného funkčného platu. Zatiaľ možno iba odhadnúť, že celkovo by mohlo ísť o približne 500-tisíc Sk. Kto ich zaplatí? Na takéto prípady sú predpisy, ktoré platia pre štátne rozpočtové organizácie – peniaze sa uhradia z rozpočtu organizácie a potom v súlade s príslušnými právnymi predpismi sa zisťuje, či týmto vznikla škoda, kto ju zavinil a ako ju nahradí .
Postup prípadného zosobnenia vzniknutej škody podlieha v štátnych rozpočtových organizáciách zákonnému postupu a jednoducho nie je možné prípad ututlať. Ako riaditeľ a vedúci služobného úradu musím s tým počítať - je to riziko vyplývajúce z takejto funkcie – že budem musieť príslušnej komisii svoj postup zdôvodniť. Pritom pokladám za samozrejmé, že tak ako sa postihnutí domáhali svojich práv na súde, môžem sa ich domáhať aj ja. Ak súd právoplatne rozhodne o mojej osobnej zodpovednosti za vzniknutú škodu, budem musieť stanovenú čiastku uhradiť. Spoločnosť, resp. štát má predsa mechanizmy, ako určenú náhradu škody odo mňa získať.
Zásadne odmietam snahy jednotlivcov či skupín vytvárať obraz akoby môjho osobného sporu s bývalými zamestnancami. Oni mali v prvom rade urobiť skúšky. Ak ich neurobili a mali záujem pracovať, mohli sa prihlásiť do výberových konaní v novom režime štátnozamestnaneckého pomeru. Viacerí neúspešní absolventi skúšok tak urobili. Ak by zákon o štátnej službe jednoznačne stanovil, ako treba postupovať v prípade neúspešných skúšok, nemal by som žiadny problém tento zákon dodržať.... Že rozhodovanie o tom, ako to správne malo byť, nebolo jednoduché, svedčia rozdielne stanoviská Úradu pre štátnu službu, resp. viac ako ročné riešenie na súdoch...
Pokiaľ ide o náklady spojené s právnym zastupovaním úradu, tiež platia pravidlá pre štátne rozpočtové organizácie a ja si nie som vedomý, že by som ich porušoval. Len dodávam, že právnik úradu je od 31. 1. 2006 práceneschopný.
Pociťujem, ba možno aj chápem, že určitá skupina ľudí sa snaží nasadzovať mi psiu hlavu. Ľutujem, ale nemôžem a nechcem poslúžiť..... Pre mňa je dôležité, že úrad, za ktorého činnosť už viac ako 3 roky zodpovedám, funguje, že 16-tisíc klientov odboru sociálnych vecí je pravidelne vybavovaných, že pracovníci odboru služieb zamestnanosti pracujú s približne štyrmi tisíckami nezamestnaných a pokiaľ viem k spokojnosti drvivej väčšiny zainteresovaných. Že nejaké chyby a nespokojnosť sa vyskytnú, je pri takejto agende asi prirodzené.... Pri posudzovaní výkonu všetkých 46 úradov PSVaR v rámci SR bol topoľčiansky úrad - odbor sociálnych vecí vyhodnotený na 5. a odbor služieb zamestnanosti na 18. mieste.
Ja k celému prípadu nemám viac čo dodať. Nepovažujem svoj postup, ani postup úradu za nekompetentný a už vôbec nie za vybavovanie nejakých pomyselných osobných účtov z mojej strany, resp. úmyselné alebo ignorantské jednanie.“
