Kompostovanie verzus pálenie

Kompostovanie pre obce a jej občanov nadobúda čoraz viac na význame. Často sa o ňom diskutuje v tlačených i v elektronických médiách, najmä v súvislosti s platnou legislatívou (zvlášť európskou), ktorá dáva tomuto zhodnocovaniu
bioodpadov zelenú. Navyše do roka 2010 bude musieť mať každá obec zavedenú separáciu tejto komodity. Aplikovanie takéhoto zhodnocovania biologicky rozložiteľných odpadov v praxi navyše umocnila účinnosť zákona, ktorý zakazuje zneškodňovať biologicky rozložiteľný odpad, nazývaný tiež zelený odpad, napríklad aj pálením.
Mnohé obce si v tejto súvislosti začínajú uvedomovať, že budú musieť pripraviť zo svojej strany adekvátne podmienky na účinné zhodnocovanie biologicky rozložiteľného odpadu. Ide predovšetkým o zriaďovanie obecných kompostovísk. Tie sú totiž jednou z možností, ako racionálne zhodnotiť zelený odpad zo záhrad, ale i parkov a cintorínov. Preto viaceré obce stoja pred otázkou, akú kompostáreň vybudovať. Či zvoliť vybudovanie jednej veľkej, alebo sa radšej vydať cestou malých obecných kompostární. Tie vhodne situovať na takých miestach, kde je vysoký potenciál tohto odpadu (cintoríny či parky). Nejedna obec musí pristúpiť k zmapovaniu svojho územia práve z tohto pohľadu. Aj hľadisko zaľudnenia svojho územia je veľmi dôležité, nevynímajúc záujem či nezáujem obyvateľov o zriadenie obecnej kompostárne. Ďalším dôležitým faktorom je v tomto kontexte možná existencia domových kompostovísk. V neposlednom rade treba vziať do úvahy aj situovanie obce. Ak sa nachádza v blízkosti väčšieho mesta a to plánuje vybudovať veľkú kompostáreň, prípadne ju už má, je riešenie poruke – využiť jej kapacitu pre účely svojej obce. Možností je niekoľko, žiadna dedina by však nemala pristúpiť k zriadenia kompostoviska zo dňa na deň. Skôr naopak, s časovou perspektívou zmapovať „potenciál zeleného odpadu obce“ i názory svojich občanov. Na to možno využiť aj formu prieskumu, ktorý poskytne relevantné údaje. Obec sa tým vyhne, zbytočne predimenzovaným požiadavkám na svoju kompostáreň alebo, naopak, jej poddimenzovaniu.
Aj v obci Krušovce sa pred časom uskutočnil takýto prieskum, ktorému sa podrobilo 70 rodín. Získali sa zaujímavé údaje. Napríklad aj to, že až 96 percent ich vlastní rodinný dom s dvorom a záhradou, 46 percent má ornú pôdu a 19 percent ovocný sad. V okolí ich domu má až 91 percent opýtaných občanov zelené plochy udržiavané pravidelným kosením. Produkcia tohto odpadu je teda veľká, zvlášť, keď je trávnatá plocha rozsiahlejšia. O tom svedčia aj množstvá zeleného odpadu po jednom kosení. Aj počet kosení počas roka vypovedá o množstve bioodpadu. Z odpovedí opýtaných vyplýva, že je to v priemere 16,5-krát. Pre celkový prehľad je tiež dôležité poznať plochu, ktorú využívajú obyvatelia obce pre pestovanie poľnohospodárskych plodín. Z výsledkov prieskumu vyplynulo, že ide v priemere o 20 árov.
Zaujímalo nás aj to, aký spôsob likvidácie zeleného odpadu využívajú respondenti. Zvlášť je potešujúce, že až 61 percent využíva domáce kompostovanie. Na druhom mieste je zaorávanie a zarýľovanie, na treťom spaľovanie. Za zmienku stojí aj „zneškodňovanie“ zeleného odpadu v KUKA nádobách. Tam ho totiž umiestňuje až 10 percent respondentov. Keďže s novým rokom nadobudol platnosť zákon o zákaze spaľovania bioodpadu, zistili sme, že 73 percent ľudí vie o tomto zákaze, 10 percent nie a 3 percentá respondentov sa tejto odpovedi vyhlo. Závery tohto a podobných prieskumov môžu poskytnúť množstvo cenných informácií ako začať v našich obciach s kompostovaním, či už na domácom alebo obecnom kompostovisku. Finančné možnosti pre dediny a mestá sa v tomto smere ponúkajú nielen z fondov Európskej únie, ale i napríklad z Enviromentálneho fondu pri Ministerstve životného prostredia SR. Kompostovaním možno účinne čeliť spaľovaniu zeleného odpadu, čo v konečnom zmysle prispeje k ochrane nášho životného prostredia.