fabrík sa zálesáci stretávali so svojimi nepriateľmi i priateľmi na zaoceánskych trávnatých pláňach, pri divokých riekach, pod jasnou i zamračenou oblohou...
Tibor Ölvecký nie je postava z knižky ani počítačovej hry. Najviac zo všetkého je asi rybár, ale od anduliek, cez holuby, koňa až po psy, je všetko živé jeho láskou. Dnes už štyridsiatnik bol od malička obklopený zvieratkami.
„V našom dome sa nesmie zabiť ani mucha mäsiarka,“ hovorí pani Marta, Tiborova mama, „to však nie pre lásku k nej, ale pre jej úžitok. Kladie vajíčka, z ktorých sa liahnu kostné červy.“ Rybári vedia, aká je to lahôdka pre kapry, a preto vynikajúca návnada.
S Tiborom Ölveckým sa dá o rybách dobre porozprávať aj neznalému. Jeho vášeň a obdiv k nemým šupinatým tvorom sa rodila zo skúsenosti, zvedavosti a každodenného príkladu v rodine. V Tiborovom prípade totiž platí nielen: aký otec, taký syn, ale aj aká matka, taký syn. Tibor Ölvecký starší, dlhoročný rybár, hospodár a jeden rok aj predseda topoľčianskej rybárskej organizácie, získal pre rybačku aj svoju manželku, a tak sa z vrodenej náklonnosti k prírode a zvieratám stal z Tibora vášnivý lovec a trochu blázon, ako sa sám charakterizuje. Rybár, ktorý jedáva ryby iba veľmi výnimočne. Rybár, ktorý už po štyrikrát získal výročný pohár za víťazstvo v pretekoch v love rýb na udicu, organizované miestnou organizáciou Slovenského rybárskeho zväzu v Topoľčanoch. Najčerstvejšie je tohtoročné víťazstvo v trojkolovej súťaži. Samozrejme, nie je to žiadna náhoda, ale kombinácia pozorovacích schopností, trpezlivosti, vynaložených peňazí, a to všetko stmelené láskou a vášňou, pani Marta dodáva, že aj štipkou šťastia.
„Dva dni pred pretekmi nie je so mnou normálna reč,“ vraví Tibor, „nespím poriadne, rozmýšľam na tým, aké krmivo pripraviť, aké bolo a aké bude počasie, aké miesto pri vode si vyžrebujem...“
Ak si náhodou myslíte, že dážďovka či čerešňa zavesená na háčiku udice za tri stovky je náradie, s ktorým si rybár – pretekár môže sadnúť k vode, tak sa k tomu radšej nepriznajte. Alchýmia prípravy krmiva, zakrmovanie budúceho loviska predstavuje niekoľko stokorunové výdavky, niekoľkotisícové udice a navijaky plus stovky hodín strávených pri vode pozorovaním a vnímaním života v nej i okolo nej a pasia robia z príležitostného chytača rýb rybára pretekára.
„S otcom a mamou sme reprezentovali Topoľčany v divíznej rybárskej súťaži niekoľko rokov,“ spomína Tibor udalosti spred štvrťstoročia, „skončili sme viackrát na druhom – treťom mieste, a tak sme nepostúpili, pretože do druhej ligy postupuje iba jedno družstvo. Neskôr sme vytvorili družstvo s Lacom Cigáňom – dnes členom výboru MO SRZ – ktorý je výborný rybár, ale tretí člen družstva bol slabší a ten nás sťahoval na nižšie priečky.“
Rybárske súťaže, to je čoraz drahší špás. „Už len skromná udica - delička je dnes za 30 – 40 tisíc korún, kilo základného krmiva vyjde aj na 150 korún a keď kúpite prísady, vyjde to omnoho drahšie. Minúť ho päť kíl na zakŕmenie nie je žiadny problém, prirátajte benzín, o čase nehovoriac,“ vyratúva pán Ölvecký nutné výdavky, „a to je už aj pre vášnivca vysoká bariéra. V našej organizácii sa na účasť na ligových súťažiach vyčleňujú v rozpočte len skromné sumy, čo nepokryje ani výdavky na to spomínané krmivo.“
Rybári sú rôzni, jedného lákajú sumce, iný si užíva pri love kaprov. Sú rytieri, ktorí obyčajne ryby púšťajú späť do vody a sú aj hladní rybári, ktorí berú všetko, lebo majú ryby najradšej na panvici.
„Ja som bol pstruhár,“ zaraďuje sa Tibor, „teraz sú však mojou vášňou miene, jediná treskovitá ryba v našich vodách. Lovia sa v novembri – decembri, keď tiahnu hore Dunajom. Vtedy tam spolu s ďalším šialencom Romanom Rendekom v súmraku v snehu, mraze trávime celé hodiny, až sa sám sebe niekedy čudujem, ale keď ich zopár dostanem, vtedy mi je blaho na duši.“
Pre Tibora Ölveckého nie je žiaden problém – veď sme si povedali, že má dušu zálesáka – stráviť kvôli rybolovu noc „pod širákom“. Má svoje miesta, kde si s rybami rozumie lepšie než inde, tak ako majú s mamou svoje hubárske miesta pod inoveckými kopcami. To pokladá za odmenu, ktorou sa mu príroda za pokoru, rešpekt a obdiv k nej odvďačuje.
„Sú napríklad preteky o najťažšiu ulovenú rybu, na ktorých možno vyhrať auto,“ vraví Tibor Ölvecký, „platí sa tam jednak vstupné päť tisíc korún a jednak to nie je moja srdcová záležitosť. Mám však určité zadosťučinenie. Kamarát, ktorého som všeličo o rybačke naučil, chodí na tie preteky. Raz skončil na štvrtom mieste a vyhral laminátovú loďku.“
To však neznamená, že Tibor nestojí o rekordný úlovok. V predizbe domu nad diplomami za víťazstvá v pretekoch svieti masívna hlava 36-kilového a 136 cm dlhého tolstolobika, akého v Topoľčanoch a okolí zatiaľ nikto neulovil.
„Je to ryba, ktorá sa živí planktónom a je preto v istom zmysle v rybníkoch škodná, lebo keď sa rozmnoží, tak umŕtvuje vodu, rozrušuje potravinový reťazec a ostatné ryby chradnú. Navyše nedá sa chytiť normálne na udicu, keďže nejde po návnade. Mne sa to podarilo skôr náhodou – za chvost.“
Tridsaťšesťkilová ryba na špagáte, to už je hotové dobrodružstvo, spomína lovec vzrušenie zo súperenia, ktoré k rybárčine patrí. Tibor však nenachádza jediné potešenie na rybách či s inými zvieratami. „Mojím koníčkom je tanec – country tanec. Nie však ten kolektívny, keď niekoľko párov predvádza rôzne figúry v jednotnom obrazci. So švagrinou, ktorá tiež prišla na chuť country muzike i tancu, sme si vypracovali vlastný štýl. Keď to roztočíme v tovarníckom Sherif country clube, tak nám neraz aj zatlieskajú,“ smeje sa rybársky preborník. Cuntry štýl nie je len muzika a tanec. Patrí k nemu aj stetson, vysoké zdobené čižmy, opasok a remienok s maketkou býčej lebky namiesto kravaty... Za nedávnu „dodávku“ týchto doplnkov priamo z USA zaplatil Tibor - country man viac ako deväť tisíc korún.
Aj to je jedna z podôb zálesáckej nátury Tibor Ölveckého, niekoľko rokov opatrovateľa dojníc, a ďalších niekoľko rokov údržbára ciest. Aj v zamestnaniach sa teda celé roky pohyboval medzi zvieratami alebo v drsnej i prívetivej prírode. Jeho rybárske úspechy sú naozaj asi jej odmenou jeho nezištnej loveckej vášni.
Autor: Vladimír Štefanovič
