ia časť ľudstva sa nebojí nazývať ho aj Deň boja proti tabaku. Ak je to boj, tak potom musia v prvých líniách stáť pľúcni lekári. MUDr. Silvia Závodská, dlhoročná bánovská pľúciarka, nám zopakovala základné fakty a pridala aj neopakovateľné zážitky. Nuž, ani lekári nie sú svätí...
Má fajčenie vplyv na všetky pľúcne ochorenia, s ktorými sa stretávate na pľúcnom oddelení?
Fajčenie nemá vplyv na všetky. Zoberme si napríklad rakovinu. Sú histologicky rôzne typy. Nádor je vlastne masa, čiže môže byť tukový nádor i rakovinový. Je to už tak, že sú aj zlé nádory a aj nie celkom zlé. Záleží od toho, z akých buniek sú vytvorené. Laicky povedané, v každom organizme sa tvoria nádorové bunky, niekoľko stotisíc denne a záleží iba od toho, ako zareaguje organizmus. Koľko máme „bojovníkov“ proti nádorovým bunkám, či sa nádorová bunka uplatní alebo nie. Nádor, to je akoby únik. Nejaká bunka „unikne“ a začne sa splašene rozmnožovať, deliť geometrickým radom. Veľký zhluk vytvorí nádor. Čím sa viacej podobá bunke základného tkaniva, tým je to lepší nádor. Na samotný únik bunky môže mať vplyv veľa faktorov, o niektorých sa vie a o ešte väčšom množstve sa nevie. Áno, je však dokázané, že určitý typ nádoru, takzvaný epidermoidný, je vyvolaný z deväťdesiatich percent nikotínom a splodinami horenia, ktoré vznikajú pri fajčení. Čiže neplatí len to, že každý nádor pľúc vzniká iba z fajčenia. Mám aj pacientky - staré babičky, ktoré nikdy cigaretu v ústach nemali a predsa majú nádor.
Typický fajčiar by teraz asi kontroval tým, že rakovinu, ktorá sa najčastejšie spomína v súvislosti s fajčením, môže teda dostať ktokoľvek a kedykoľvek.
Fajčenie však je škodlivé! Krční lekári sa často stretávajú s typickým nádorom na hrtane a hltane, ktorý je epidermoidný, a to je typické práve pre fajčiarov. Taký nádor však môže byť i v močovom mechúre. Treba si zapamätať, že tento typ nádorov majú z deväťdesiat percent fajčiari. Čo je vlastne ešte zlé na cigarete? Každý šluk nikotínu urobí to, že sa cieva stiahne.
Na cigaretových škatuľkách sa spomínajú vždy rôzne riziká, ale zdá sa, akoby boli nepovšimnuté...
Od fajčenia sú aj ženy škaredé. Stačí sa spýtať kožného lekára, pokožka je nažltlá s vráskami, zubár povie, že škaredé sú zuby. Žlté a so zapálenými ďasnami. Fajčiari majú žalúdočné vredy a môžeme pokračovať v ceste po tele. V močových a pohlavných orgánoch sú nádory. Srdce – cievy sa stále sťahujú, z toho sú porážky a aj amputácie končatín. Ešte treba o tom fajčení rozprávať? Ktorý ľudský orgán spomeniete, je postihnutý fajčením.
Často kladiete svojim pacientom otázku, či fajčia?
Týka sa to hlavne nádorových ochorení. Nádor diagnostikujem len zo snímku, dovyšetrovanie musí urobiť špecialista v Nitre alebo Trenčíne, kde robia bronchoskopické vyšetrenie. Takže keď vidím nález, opýtam sa, či je pacient fajčiar, a keď mi povie, že áno, mám o dôvod naviac pripísať ďalšie percento pravdepodobnosti k predpokladanej diagnóze.
Pacienti však možno aj oklamú, lebo sa hanbia.
Určite sa to stáva, veď ja do ľudí úplne nevidím, ale keď si sem sadne a je z neho cítiť...?
... i ja som fajčila v ťažšom životnom období, zapálila som si ku káve... no zrazu som si povedala dosť! Čože som ja naozaj ako nejaká cigánka s cigaretou?
Lekári sú v tomto ohľade viac pod drobnohľadom verejnosti, a tak sa niekedy zdá, že vodu kážu, víno pijú.
Nie je ich však veľa, aspoň čo si spomeniem na kolegov z nemocnice. Lekári dostali rozum. Kedysi boli veľkým stresujúcim faktorom dlhé služby. Ráno na siedmu som išla do roboty, o pol štvrtej mi končila zmena a hneď som naskočila do služby, do rána do siedmej a ráno o siedmej som nastupovala do roboty a o pol štvrtej konečne domov. Na patologickej fyziológii som mala staršieho profesora, ktorý fajčil aj cez prednášky. Niektorým to vadilo, tak si odsadli v aule do vyššej lavice, no on povedal: No čo, vadí vám cigareta? Keď čakáte na električku a prejde tam päť áut, tak vás to viacej poškodí.
Treba to brať komplexne. Určite fajčili naši dedkovia, ušúľali si sem-tam cigaretu, a nebolo tak veľa rakoviny. Bola však iná strava, celý životný cyklus inak prebiehal.
Pred dvadsiatimi - tridsiatimi rokmi sa všeobecne vedelo, že fajčenie je škodlivé, ale neboli také diagnostické možnosti ako sú teraz, preto sa nám aj zdá, že ich je viacej. Pred päťdesiatimi rokmi zomrel niekto na to, že vykašliaval krv, tak sa automaticky povedalo, že zomrel na tuberkulózu.
Akú majú vaši pacienti vôľu, darí sa im skutočne skončiť s fajčením?
Napríklad, povedal mi pacient, že by dal milión za to, keby mohol prestať fajčiť. Keď je pacient v úzkych a ide mu lekár na nervy, sľúbi všetko. Tak to je aj s tým pacientom. Povedala som mu, načo plytvať milión, kúpte si nikotínovú náplasť. Pán pacient mi však povedal, že náplasť si nemôže kúpiť, lebo je chorý na srdce. To ma vytočilo, hovorím: Ale zapáliť si môžete...? Pacienti sú prešibaní, lebo niektorí vedia, že tá dávka v náplasti, keďže je na celý deň, je vysoká.
A ako sa dá prestať s fajčením?
Stačí na to pevná vôľa. Mne stačilo tresnúť do stola.
Tak prečo sa fajčí?
A prečo sa pije? Nikotín je tiež droga, len je legalizovaná. Na človeka, ktorý šňupe kokaín, sa pozerá s dešpektom, ale cigaretka sa spoločensky toleruje. Je to spoločensky najprijateľnejšia závislosť. Inak sa pozerá na fajčiara ako na opitého.
Myslíte si, že sa teraz fajčí viac alebo menej v porovnaní s minulým obdobím?
Kedysi patrilo k spoločenskému bontónu vo fajčiarskom salóniku nadväzovať známosti. Pamätám si, že ešte pred maturitami sme si nacvičovali pred zrkadlom pózy s cigaretami. Ľudia teraz však dostávajú rozum. A ide im to do peňazí. Keď robíme vyšetrenia, počujem, ako o tom hovoria. Radšej si kúpia šunku ako balíček cigariet. Tak to tu je na Bánovecku, i v Topoľčanoch je lepšia životná úroveň. Žiaden mladý a múdry s tým nezačne.
